Ropovod do Rakúska je zatiaľ plný otázok – o trase aj financiách
O ropovode medzi Bratislavou a rakúskou rafinériou vo Schwechate sa uvažuje približne už od roku 2003. Ani po viac než 12 rokoch, nespočetnom množstve rokovaní na rôznych úrovniach a miliónových investíciách štátnej firmy Transpetrol však nie je isté, či a kedy sa bude realizovať.
Primárne sa poukazuje na výhody pre rakúsku rafinériu OMV. Spoločnosť vlastní v projekte 26% podiel a sprevádzkovaním ropovodu by získala priamy prístup k ruskej rope. Slovensko už akútne alternatívnu trasu pre dodávky ropy nepotrebuje – otvorila sa nám pred rokom smerom z Maďarska po zmodernizovaní prepojenia na ropovod Adria. Zabúdať však netreba na potenciálne príjmy štátneho Transpetrolu, ktorý má v projekte 74 % akcií.
Technická prepravná kapacita slovenského úseku ropovodu Družba je až 20 miliónov ton za rok. Zatiaľ čo do roku 2010 firma prepravovala viac než 10 mil. ton ropy ročne, odvtedy už túto métu nedosiahla a potrubie sa tak využíva na menej ako polovicu. Dôvodom je najmä pokles objemu prepravy do Českej republiky, ktorá stále viac ropy získava z Nemecka cez ropovod IKL.
U zainteresovaných strán sme zisťovali, aký pokrok v projekte sa dosiahol v minulom roku.
Šnúra stretnutí
Firmy stojace za výstavbou ropovodu Bratislava Schwechat Pipeline (BSP) o svojich argumentoch pravidelne presviedčajú predovšetkým zástupcov vlády, ktorá o ňom naposledy oficiálne rokovala ešte v januári 2013. Lobujú spolu s Rakúšanmi, komunikujú s mestom Bratislava, stretli sa aj s predstaviteľmi občianskeho združenia a ekológov.
Vo februári 2015 napríklad zástupcovia realizátora projektu diskutovali na Úrade vlády s premiérom, ministrami hospodárstva a životného prostredia i s predsedom Správy štátnych hmotných rezerv o ďalšom postupe. Na svoju stranu sa snažili získať aj eurokomisára Maroša Šefčoviča. Projekt BSP bol v novembri minulého roka opätovne zaradený do európskeho zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI).
Mesto projekt odmieta
Po silnom odpore voči výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov, úprave projektu a vypracovaní desiatich možných variantov sa ako jediná realizovateľná možnosť ukázalo trasovanie cez Bratislavu, pričom najviac sa preferuje tzv. trasa 10 C cez Petržalku okolo Dolnozemskej cesty. Predstavitelia mesta sa však tomu bránia.
„Mestské zastupiteľstvo svojím uznesením z dňa 27.6.2014 ropovod vedený cez mesto Bratislava odmietlo. Za týmto názorom stojí aj primátor Ivo Nesrovnal,“ uviedla pre náš portál hovorkyňa mesta Ivana Skokanová.
Vlani aj začiatkom tohto roka sa táto téma niekoľkokrát objavila vo forme pravidelne opakujúcej sa informácie na programe zasadnutia mestského zastupiteľstva i komisií. Z dokumentu vyplýva, že nejasná stále zostáva presná trasa aj technický návrh ropovodu. Mesto má k dispozícii výňatok z technickej štúdie a mapové podklady. Dosiaľ však nebolo zvolané ani jedno stretnutie odbornej komisie, ktorá má trasovanie projektu v rámci mesta posudzovať.
Aktivisti chcú vedieť viac
Občianske združenie Nie ropovodu je s prístupom mesta nespokojné. Podľa predsedu združenia Miroslava Draguna má magistrát materiály od realizátora projektu, avšak po ich vyžiadaní cez infozákon im ich mesto nesprístupnilo s odôvodnením, že nedostalo povolenie od autora.
„Pre mňa je skôr zarážajúce to, že magistrát disponuje relatívne detailnými informáciami o trasách 10 a 10 c v rámci koridoru č. 10 (t.j. trasa cez Petržalku koridor Dolnozemská) a tieto informácie nepredložili poslancom, iba sucho konštatovali, že tým disponujú,“ uviedol Dragun. „Osobne mám pocit, že v komunikácii zlyhávajú zástupcovia samosprávy. Disponujú informáciami a nie sú ochotní ich posunúť odbornej ani laickej verejnosti a hlavne voleným zástupcom ľudu,“ dodal.
Popri presnej trase by aktivisti radi vedeli aj sumu, ktorú už štátny Transpetrol do projektu vložil.
8 miliónov už zainvestovaných
Hoci hmatateľné výsledky pri projekte zatiaľ nevidieť, Transpetrol doň stihol naliať slušný balík peňazí. Na webstránke firmy sa stále uvádzajú odhadované investície projektu vo výške 35 miliónov eur. Zdá sa, že približne tretina z toho sa už minula. Ku koncu roka 2014 totiž Transpetrol evidoval v BSP finančnú investíciu vo výške 7,898 milióna eur a poskytnutú dlhodobú pôžičku vo výške 3,258 milióna eur – aktuálne so splatnosťou do konca roka 2017.
Aspoň to vyplýva z účtovných závierok spoločnosti, v ktorých sa každoročne objavujú informácie o ich dcérskej firme BSP. Vedenie spoločnosti v nich optimisticky opakuje, že investícia nie je znehodnotená, vlády oboch krajín ju podporujú, podľa analýz projekt prinesie ekonomické benefity vyššie než je hodnota vložených peňazí a hlavne bude pokračovať podľa bližšie nešpecifikovaného plánu.
Štátna pôžičkáreň
Na základe verejne dostupných informácií sme sa pokúsili vytvoriť prehľad o úveroch. Prvá komerčná banková pôžička vo výške 800 tisíc eur sa mala BSP poskytnúť ešte v roku 2005 s termínom splatnosti do konca roka 2006, ktorý sa neskôr o rok predĺžil.
V ďalších rokoch nasledovali vlastné pôžičky slovenskej firmy do svojej dcéry. Zdá sa, že ani jedna zatiaľ nebola riadne splatená. Postupne sa dodatkovali, zvyšovala sa ich výška, predlžovala splatnosť, resp. sa kapitalizovali.
V roku 2006 Transpetrol poskytol BSP novú pôžičku so splatnosťou do 31.12.2007. Svoju pohľadávku z poskytnutého úveru vo výške 2,629 mil. eur však v roku 2007 kapitalizoval. Podľa údajov v Centrálnom registri zmlúv je možné rozlíšiť ďalšie tri samostatné úvery.
Pôžička zo 16. februára 2009 mala mať výšku 3,182 mil. eur so splatnosťou do 31.12.2010. Dodatkom z 1.2.2012 bol termín splatenia presunutý na 31.12.2014. V roku 2012 však firma opäť rozhodla o o navýšení základného imania v BSP formou kapitalizácie tejto pôžičky.
Dňa 5.8.2011 bola na projekt poskytnutá ďalšia pôžička – pôvodne vo výške 1,110 mil. eur so splatnosťou do 31.12.2014. Tri dni pred splatnosťou bol termín predĺžený do konca roka 2017. Vďaka ďalším dodatkom, ktoré sa uzavreli 1.2.2012, 15.5.2015 a tiež 1. februára tohto roka, mala suma tejto pôžičky postupne narásť na 2.518.050 eur.
Napokon je možné identifikovať ešte zmluvu o pôžičke z 29.6.2012 vo výške 2,168 mil. eur so splatnosťou do konca roka 2014. Aj tu došlo k posunu termínu splatenia najneskôr do 31.12.2017.
Účtovná závierka za minulý rok ešte nebola publikovaná, avšak po započítaní dodatkov zmlúv z mája 2015 a februára 2016 by sa mohla celková suma aktuálnych pôžičiek vyšplhať na takmer 4,5 mil. eur – ak časť medzitým nebola kapitalizovaná, príp. splatená.
Obíde mesto nová vláda?
Aké sú súčasné vyhliadky výstavby ropovodu? „Rozhodnutie o realizácii trasy 10 C, resp. jej alternatívy v rámci uvedeného koridoru je momentálne v kompetencii samosprávy hl. m. Bratislava,“ potvrdil pre náš portál prokurista spoločnosti BSP Robert Nemcsics.
„Nespochybňujeme dôležitosť ani strategický význam ropovodu, ale navrhované koridory majú viesť cez husto zastavanú oblasť a cez chránené oblasti, s čím nemôžeme súhlasiť. Chceme tiež zdôrazniť, že na rakúskej strane vedie celá trasa ropovodu mimo chránených a zaľudnených oblastí,“ upozornila hovorkyňa mesta.
Napriek petícii Bratislavčanov, rozhodnutiu mestských poslancov a aktivitám občianskych a environmentálnych skupín firma svoje plány stále nevzdáva.
„Vláda SR môže v prípade negatívneho postoja mesta, resp. obštrukcii mestského zastupiteľstva v tejto veci vyriešiť túto situáciu na základe zmenenej legislatívy zaradením projektu BSP medzi významné investície s následnou zmenou príslušných vybraných legislatívnych noriem, ktorých paragrafové znenia má k dispozícii,“ uviedol Nemcsics.
Na základe dohody so zástupcami slovenskej vlády sa má rozhodnutie o ďalšom postupe riešiť po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia 5. marca.
© energia.sk
K téme
