Ropovodné prepojenie s Rakúskom môže viesť aj cez Bratislavu
„Ako najvhodnejšie alternatívy sa javia trasy číslo 2 a 10. Tieto trasy sú komerčne realizovateľné s výrazne pozitívnou čistou súčasnou hodnotou, bez výrazných vplyvov na životné prostredie. Naopak, ich technické a právne aspekty prinášajú určité výzvy, najmä v oblasti povoľovacieho konania, pretože cesty sú trasované cez zastavané územie,“ uviedlo ďalej k 10 trasám ropovodu MH SR v informatívnom materiáli, ktorým by sa na najbližšej schôdzi mala zaoberať vláda SR.
Tzv. trasa 2 má dĺžku 81,2 km, z toho 27,5 km na Slovensku. Trasa ropovodu začína na odbočovacom mieste ropovodu Družba vo Veľkom Bieli a vedie pozdĺž existujúcej diaľnice D1 v úseku Veľký Biel – Bratislava (Einsteinova ulica) a diaľnice D2 v úseku Bratislava – Petržalka – Pečňa – štátna hranica SR/Rakúsko, priechod Kittsee – Petržalka.
Tzv. trasa 10 je až na prechod Bratislavou totožná s variantom číslo 2. Trasa ropovodu začína na odbočovacom mieste ropovodu Družba vo Veľkom Bieli a vedie pozdĺž existujúcej diaľnice D1 v úseku Veľký Bieľ – Bratislava (Prístavný most). Po prechode rieky Dunaj trasa pokračuje mestskou časťou Bratislava – Petržalka v línii cesty Dolnozemská. Pred obcou Jarovce trasa mení smer vedenia na štátnu hranicu SR/Rakúsko (Kittsee) a obchádza Jarovce zo severnej strany. Dĺžka trasy ropovodu na Slovensku dosahuje 32,5 km. Územím hlavného mesta SR prechádza v dĺžke 24,5 km, z toho 16 km vedie husto zastavaným územím.
Alternatíva trasy ropovodu 2 aj 10 podľa MH SR „v plnej miere rešpektuje environmentálne požiadavky, pretože neprechádza územím Žitného ostrova, ktorý reprezentuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody, ani inou chránenou oblasťou“. Projekt je ekonomicky samofinancovateľný, obdobie návratnosti sa predpokladá od 7,51 do 10,71 roku, treba však zabezpečiť uzatvorenie dlhodobého zmluvného záväzku a kontraktu s rakúskou stranou na odber ropy na báze „take-or-pay“ počas celého obdobia návratnosti projektu.
Občianske združenie Nie ropovodu návrh MH SR na možné trasy ropovodu prekvapil
„Nerozumieme postoju Ministerstva hospodárstva (MH) SR, že trasovanie ropovodu BSP cez Bratislavu je environmentálne bezproblémové a bez rizík. Podľa nášho názoru ropovod nepatrí do centra hlavného mesta akejkoľvek krajiny,“ uviedol predseda OZ Nie ropovodu Michal Ondrejka v reakcii na zverejnenie možných trás ropovodného prepojenia Slovenska a Rakúska rezortom hospodárstva.
Rovnako podľa neho treba podotknúť, že nie je rozdiel medzi trasovaním po hranici chráneného územia a cez chránené územie. „Environmentálne riziko ohrozenia tam je rovnaké,“ spresnil.
„Taktiež si dovoľujeme pripomenúť, že podľa výročných správ spoločnosti Transpetrol celé podnikateľské riziko nesie za projekt BSP slovenská strana. Už 3. októbra 2011 sme informovali, že spoločnosť Transpetrol sa rozhodla trasovať ropovod cez Bratislavu. Vtedajšie vedenie MH SR zahmlievalo a tvrdilo, že ropovod nepovedie cez mesto,“ zdôraznil Ondrejka.
„Ropovod BSP má slúžiť len na diverzifikáciu rafinérie OMV, a nie na diverzifikáciu Slovenskej republiky. Podľa analýzy spoločnosti KPMG najskoršia možná návratnosť projektu je 14 až 16 rokov, a to len v prípade, že ropovod Družba bude v tom období v prevádzke,“ dodal.
Vláda SR by mala schváliť komplexný materiál s presne špecifikovanou trasou ropovodu BSP vrátane všetkých súvisiacich dokumentov zabezpečujúcich jeho realizáciu, prevádzku, ekonomickú návratnosť a environmentálnu bezpečnosť v zmysle platnej legi slatívy na území SR a Rakúskej republiky najneskôr do 31. decembra 2013.
Zdroj: TASR
K téme
