Čína v apríli predbehla USA a stala sa najväčším dovozcom ropy na svete
Trhy tento vývoj prekvapil, keďže vzhľadom na klesajúce tempo rastu čínskeho hospodárstva (ktoré je druhou najväčšou svetovou ekonomikou po USA) očakávali, že aj dopyt po rope v ázijskej krajine klesne.
Ale nízke ceny ropy a opatrenia čínskej centrálnej banky, ktorá v nedeľu (10.5.) znížila úrokové sadzby, tretíkrát za šesť mesiacov, aby tak podporila rast ekonomiky, viedli k zvýšeniu dopytu po rope.
Dovoz čierneho zlata do Číny tak v apríli dosiahol rekordných takmer 7,4 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) denne. Čína vďaka tomu predbehla USA, ktoré minulý mesiac doviezli 7,2 milióna barelov ropy denne.
Čína už je najväčším spotrebiteľom energií na svete a fakt, že v dovoze ropy predbehla USA signalizuje, že sa stáva najväčším svetovým spotrebiteľom takmer všetkých komodít, vrátane uhlia, železnej rudy a väčšiny kovov. To bude mať ďalekosiahle dôsledky na svetové trhy, ktoré sa v čoraz väčšej miere začínajú preorientovávať zo Západu na Východ.
Philip Andrews-Speed z univerzity v Singapure v tejto súvislosti pripomína, že Čína ako najväčší dovozca ropy tak získa väčšiu moc na trhu a jej postavenie sa zmení z okrajového na kľúčového hráča.
Výrazný pád cien ropy, ktorá od júna minulého roka zlacnela o viac ako 50 % v reakcii na nadmerné dodávky komodity na svetový trh, povzbudil Čínu, aby si začala vytvárať jej zásoby. Zmenil sa tak smer „toku“ ropy aj politika na trhu s ropou.
Svetoví producenti ropy sú v priebehu tejto dekády nútení od základov meniť svoje „exportné trasy“. Dovoz ropy do USA klesá, keďže Američania ju vďaka novým technológiám dokážu ťažiť už aj z bridlíc a zvýšiť tak vlastnú produkciu komodity. Podľa odhadu sa import ropy do Spojených štátov tento rok zníži na 7 miliónov barelov/deň z vlaňajších 10 miliónov barelov denne. Na druhej strane import ropy do Číny prudko stúpa.
Aj rozhodnutie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), ktorá pod tlakom Saudskej Arábie vlani v novembri oznámila, že nezníži svoju produkciu napriek klesajúcim cenám ropy, bolo motivované najmä snahou nestratiť podiel na svetovom trhu pod tlakom konkurencie z USA a Ruska.
A stúpajúci import ropy do Číny má vplyv aj na ropný trh, ktorému tradične dominovali západní obchodníci, no dnes sú na trhu čoraz aktívnejší čínski hráči. Firmy ako Unipec alebo China Oil, obchodné divízie čínskych štátnych ropných spoločností Sinopec a PetroChina vstúpili na trh s razanciou, ktorá nemá precedens.
Vzhľadom na relatívne nízke ceny ropy tak možno očakávať, že dopyt po komodite v Číne bude ďalej rásť a krajina bude pokračovať v plnení ropných zásobníkov, a to tak štátnych strategických, ako aj komerčných.
Copyright © TASR 2015
K téme
