Rokovania o tom, ako dostať turkménsky plyn do EÚ, pokračujú

Azerbajdžanské média informovali o tom, že Baku a Ašchabad zvažujú spoločné riešenie prepravy plynu do Európy. Črtajú sa pritom dve „pragmatické možnosti“ – buď vybudovať samostatný Transkaspický plynovod alebo prostredníctvom podmorských potrubí pospájať existujúce ťažobné plošiny a polia v Kaspickom mori.

Azerbajdžanský plyn z poľa Shah Deniz II by sa mal dostať do Európy po roku 2020 vďaka expanzii súčasného Juhokaukazskému plynovodu v Gruzínsku a novému Transanatólskemu plynovodu (TANAP) v Turecku. Ďalej má smerovať cez Grécko a Albánsko prostredníctvom Tranjadranského plynovodu (TAP) do Talianska.

Turkménsko by vraj dokázalo do Európy vyviezť až 30 miliárd m3 plynu ročne, podmienkou ale je, že ho predá na svojej hranici, resp. na pobreží Kaspického mora.

Tlačová agentúra Trend citovala azerbajdžanského ministra energetiky Natiga Alijeva, podľa ktorého je Baku pripravené zainvestovať do novej tranzitnej infraštruktúry, vybudovať nové kompresorové stanice, ale potrebuje garancie vo forme dlhodobých kontraktov medzi potenciálnymi exportérmi a odberateľmi v Európe.

Problémom pre výstavbu potrubí popod Kaspické more však zostáva nedoriešený právny status a nároky okolitých pobrežných krajín. Najmä Rusko by mohlo namietať a zdržiavať realizáciu projektov, keďže alternatívne dodávky plynu zo stredu Ázie predstavujú riziko hlavne pre jeho tradičné trhy.

© energia.sk

K téme