Rok 2023 by mohol v Európe priniesť masívny nárast čistej energie, tvrdí think tank

Reakcia Európy na ruskú inváziu na Ukrajine v uplynulom roku urýchlila jej energetický prechod. V súčasnosti sa sústreďuje na rýchle znižovanie dopytu po plyne a súčasne postupne vyraďuje z výroby elektriny používanie uhlia, čo predznamenáva príchod masívneho nárastu čistej energie.

V analýze na svojej webstránke to uvádza britský think tank Ember, ktorý zároveň poukazuje, že v roku 2022 výroba elektriny z fosílnych palív stúpla o tri percentá.

Odklon od fosílnych palív

Odklon od výroby elektriny z fosílnych palív totiž okrem iného spomalili dve krízy v európskom elektrickom systéme. Vlaňajšie päťstoročné sucho naprieč Európou viedlo k najnižším úrovniam výroby elektriny v hydroelektrárňach najmenej od roku 2000, Francúzsko čelilo výpadkom v jadrových elektrárňach a Nemecko postupne zatváralo svoje jadrové jednotky.

To vytvorilo veľkú medzeru vo výrobe – 185 terawatthodín (TWh), čo sa rovná siedmim percentám celkového dopytu po elektrine v Európe v roku 2022. Päť šestín z tohto rozdielu pokryli zvýšenie výroby veternej a solárnej energie a pokles dopytu po elektrine.

Posledná šestina však pripadla na nárast výroby elektriny z fosílnych palív, pričom väčšinu tvorilo uhlie, ktoré bolo výrazne lacnejšie ako plyn. Výroba elektriny z uhlia medziročne stúpla o sedem percent, teda 28 TWh.

Veterná a solárna energia v roku 2022 vyrobili rekordnú pätinu elektriny v Európskej únii (22 %). Po prvý raz tak predbehli zemný plyn (20 %) a zostali nad úrovňou elektriny z uhlia (16 %), poukazuje Ember.

Príchod zmien

Tento rok by mal však priniesť zmeny. Vo Francúzsku sa očakáva návrat výroby v jadrových elektrárňach, skupiny európskeho veterného a solárneho priemyslu ukazujú, že výroba solárnej a veternej energie by sa mala zvýšiť približne o 20 percent, zásoby vodných elektrární sa takmer znormalizovali a dopyt po elektrine bude v krátkodobom horizonte pravdepodobne naďalej klesať.

Berúc do úvahy pokles výroby elektriny v jadrových elektrárňach po odstavení v Nemecku, Ember odhaduje, že výroba elektriny z fosílnych palív by mohla v roku 2023 klesnúť o 20 percent, čo je dvojnásobok predošlého rekordu z roku 2020.

Produkcia elektriny zo zemného plynu by mala klesať rýchlejšie ako z uhlia, keďže sa predpokladá, že plyn zostane drahší ako uhlie prinajmenšom do roku 2025. Energetický sektor bude pravdepodobne najrýchlejšie klesajúcim segmentom dopytu po plyne počas roku 2023, čo pomôže upokojiť európske trhy s plynom, kým sa bude Európa prispôsobovať životu bez ruského plynu, konštatuje think tank.

K téme