Ročná strata podpory je zásadná sankcia‏

Viac ako tisíc-sto výrobcov elektriny z OZE a KVET v tomto roku stratilo nárok na podporu doplatkom a povinným výkupom na straty z dôvodu nesplnenia si duálnej oznamovacej povinnosti  voči URSO a RDS. Aké rôzne oznamovacie povinnosti majú títo výrobcovia v jednotlivých obdobiach roka?

Podpora výroby elektriny z OZE a vysoko účinnej KVET sa podľa zákona č. 309/2009 Z.z. v platnom znení realizuje štyrmi spôsobmi: prednostným pripojením zdroja do regionálnych distribučných sústav, povinným výkupom takto vyrobenej elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (PDS) za cenu elektriny na straty, doplatkom a prevzatím zodpovednosti za odchýlku.

Každá z uvedených foriem podpory má svoje špecifiká, jednotliví výrobcovia musia spĺňať presné technické parametre ako aj plniť si zákonné povinnosti. Toto všetko sú nevyhnutné predpoklady, aby si mohli uplatňovať podporu. Keď hovoríme konkrétne a podpore formou povinného výkupu na krytie strát, teda za cenu na straty plus doplatok, výrobca musí v aktuálnom roku pre nadchádzajúci rok (t+1) splniť predovšetkým tieto povinnosti:

• predložiť PDS potvrdenie o pôvode takto vyrábanej elektriny,
• oznámiť PDS vopred predpokladanú charakteristiku dodávky elektriny do sústavy,
• oznámiť ÚRSO a PDS do 15.8. na nasledujúci rok uplatnenie podpory a predpokladané množstvo vyrobenej elektriny (pre nové zariadenia je táto povinnosť 30 dní pred uvedením do prevádzky),
• do 15.4. vrátiť doplatok PDS, pre ktorý nevznikol zákonný nárok.

Z uvedených povinností samozrejme plynú ďalšie, ktoré im predchádzajú (napr. podanie cenového návrhu na ÚRSO, podanie žiadosti o vydanie potvrdenia o pôvode, atď). Vo všeobecnosti sa dá povedať, že uvedená problematika je pomerne komplexná a vyžaduje si aktívny prístup najmä v oblasti sledovania hraničných termínov a zavádzaní legislatívnych noviel.

Ako ste spomenuli, v roku 2015 ÚRSO a PDS nepriznali podporu pre cca 1150 výrobcov. Regulátor a distribučné spoločnsoti odôvodnili postup znením novely zákona č. 309/2009, účinnej od 1.1.2014, podľa si nemôže podporu na nasledujúci rok uplatniť ten výrobca, ktorí si v aktuálnom roku nesplní vyššie vymenované povinnosti. Dotknutí výrobcovia iniciovali sériu právnych protiopatrení, no netrúfam si však odhadnúť, aké sú ich šance na dodatočné priznanie a doplatenie podpory.

Faktom ale zostáva, že podmienky sú zákonom jasne dané a treba ich plniť. Za to, či je v personálnych kapacitách jednotlivých spoločností, najmä tých, ktoré sa podnikaniu v energetike primárne nevenujú, zvládať značné množstvo administratívy a agendy týkajúcej sa podpory OZE a KVET, si každá spoločnosť zodpovedá sama. Spoločnosť energy analytics, s.r.o. sa danej problematike plnohodnotne venuje a je pripravená jednotlivým subjektom s plnením povinností aktívne pomôcť.

Líšia sa povinnosti medzi jednotlivými technológiami OZE, resp. OZE vs. KVET? Ak áno, ktorá technológia sa javí z tohto pohľadu ako najjednoduchšia a ktorá ako najkomplikovanejšia?

Myslím si, že podmienky stanovené v legislatíve nepreferujú istý spôsob výroby z pohľadu typu technológie. Z tohto dôvodu nemá význam deliť ich na jednoduchšie a zložitejšie. Pravdou však je,  že jednotlivé povinnosti týchto subjektov sa plnia aj podľa toho, či ste výrobca elektriny z OZE, VÚ KVET alebo z tzv. malého zdroja, ktorý má od 1.1.2014 zavedený osobitý režim spôsobu podpory. Hlavným rozdielom medzi OZE a VÚ KVET je, že prevádzkovatelia OZE si od ÚRSO žiadajú potvrdenie o pôvode na nasledujúci rok dopredu, prevádzkovatelia KVET naopak za predchádzajúci rok spätne.

Zákon tiež kategorizuje výrobcov podľa inštalovaného výkonu, typu použitého paliva, typu technologického zariadenia, roku uvedenia do prevádzky, a na základe týchto kategórii stanovuje celkovú cenu elektriny vyrobenej na danom type technológie pre dané časové obdobie. Podľa toho, do ktorej kategórie patríte, plynú pre vás aj legislatívne povinnosti. Je preto do istej miery pochopiteľné, že pri výrobcoch, ktorí sa primárne nevenujú energetike, môže nastať problém sa v tom správne orientovať.

Akým spôsobom sa informácie zasielajú – papierovo a/alebo elektronicky? Existujú predpísané formuláre? Ak áno, kde ich môžu výrobcovia nájsť?

V roku 2010, kedy systém podpory začal fungovať vo svojej súčasnej podobe, bola situácia pomerne komplikovaná v tom smere, že pre výrobcov prišli nové povinnosti, ale systém ich plnenia sa optimalizoval až následne. Ako prvý zareagoval regulátor, a to vytvorením a zverejnením formulárov na zasielanie žiadostí o stanovenie ceny elektriny a na žiadosti o vydanie potvrdenia o pôvode elektriny. Dnes už majú zverejnené príslušné tlačivá aj PDS, a to napríklad formuláre na oznámenie o uplatnení podpory, o registrácii na vyplácanie doplatku a podobne. Všetky formuláre možno nájsť na webových sídlach regulátora a PDS, pričom distribučné spoločnosti využívajú i elektronický spôsob komunikácie a výrobcom zasielajú tlačivá emailom.

To, či zasielať informácie pre plnenie si povinností elektronicky a/alebo v papierovej podobe, momentálne záleží od typu danej povinnosti. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že jednotlivé inštitúcie postupne prechádzajú na systém elektronického doručenia a následného zaslania originálu riadnou poštou v papierovej podobe.

Aké postihy výrobcom hrozia za nesplnenie jednotlivých oznamovacích povinností? Resp. hrozí im strata podpory aj za nesplnenie iných povinností než nahlásenie informácií do 15.8.?

Opäť treba v prvom rade rozlišovať, do akej kategórie daný výrobca patrí. Najmä či sa jedná o „malý zdroj“ alebo nie, či ide o zdroj OZE alebo VÚ KVET, a na akej technologickej báze zdroj funguje. Ak chce výrobca vyrábať elektrinu, tiež mu z energetickej legislatívy vyplývajú i ďalšie povinnosti napríklad voči Ministerstvu hospodárstva SR, Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA), Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS), či spoločnosti OKTE. Výška sankcií závisí aj od toho, ktorá inštitúcia ich udeľuje (SOI, ÚRSO a pod.) a akými sankčnými mantinelmi disponuje. Preto sa nedá vo všetkých možných prípadoch paušalizovať, aká sankcia za splnenie tej-ktorej povinnosti spravidla prichádza.

Možno však konštatovať, že aktuálne diskutovaná strata podpory pre viac ako tisícku výrobcov v roku 2015 pre nich predstavuje vo finančnom vyjadrení zrejme doposiaľ najvyššiu sankciu. Dotknutí výrobcovia stratili možnosť výkupu svojej produkcie cez systém podpory, teda na straty za cenu na straty a doplatok. Znamená to, že každý z nich si musí zabezpečiť predaj elektriny za trhových podmienok, teda v priemere za ceny o 10 EUR/MWh nižšie v porovnaní s regulovanou cenou za straty. K trhovým podmienkam nepatrí doplatok a výrobcovia si musia nejakým spôsobom vyriešiť zodpovednosť za odchýlku, teda stať sa subjektom zúčtovania alebo uzavrieť zmluvu o prevzatí zodpovednosti za odchýlku s iným subjektom zúčtovania, do ktorého bilančnej skupiny budú následne zaradení. Či je však takýto celkový postih pre obdobie jedného kalendárneho roka pre konkrétnych výrobcov likvidačný, o tom možno diskutovať.

Hlavné podmienky pre uplatnenie podpory som už spomenul pri prvej otázke, sú však aj ďalšie špecifické prípady, pri ktorých potenciálne hrozí zánik podpory:

• Ak bola výrobcovi počas doby podpory 2x právoplatne uložená pokuta za závažné porušenie povinností (pokuta až do výšky 80 tis. EUR),
• Ak došlo k zvýšeniu inštalovaného výkonu zdroja v rozpore so zákonom o viac ako +5%,
• Ak došlo k zmene schémy zapojenia zariadenia, pričom došlo k neúčelnému využitiu vyrobenej elektriny,
• Za zistené neúmerné množstvo elektriny, na ktoré sa vzťahuje doplatok
• Neuhradenie daňového nedoplatku, nedoplatku na sociálnom, zdravotnom a dôchodkovom poistení.

Medzi aktuálne dotknutými sú aj spoločenstvá vlastníkov bytov, zdravotnícke a školské zariadenia či plavárne, pre ktoré ide skôr o vedľajšiu činnosť a doplnkový príjem. Pripustili ste, že nemusí byť v ich kapacitách všetko si odsledovať. Ako teda majú takéto subjekty prevádzkovať svoje zdroje tak, aby neporušovali legislatívu?

Každý výrobca musí mať na zreteli, čo všetko systém podpory obnáša a aké povinnosti mu z neho vyplývajú. Rovnako si musí zvážiť, či je v jeho kapacitách, aby si všetky povinnosti sám ustriehol. Faktom je, že zákony a zákonné povinnosti platia pre každého rovnako, či už ide o energetickú firmu alebo o spoločnosť, ktorá primárne v energetike nepodniká. Ak si niektoré subjekty vyhodnotia, že nemajú interné kapacity na ustriehnutie si všetkých svojich povinností, odporúčam im spolupracovať s tretími stranami. Nápomocné môže byť členstvo vo fungujúcich združeniach právnických osôb, ale pomocnú ruku im dokážu podať i poradenské spoločnosti, vrátane tej našej.

Môžu napríklad inteligentné meracie systémy odbremeniť výrobcov  elektriny z OZE a KVET od niektorých oznamovacích povinností a zasielať údaje automaticky podľa potreby? Vyžadovalo by to nejakú zmenu v legislatíve alebo je to už dnes bežná funkcia inteligentných meradiel a systémov (IMS)?

Problematike IMS sa podrobne nevenujem, sledujem ju len na pozadí. Avšak odhliadnuc od IMS, prevádzkovatelia zdrojov dnes majú k dispozícii pestrú ponuku rôznych softvérových nástrojov, pomocou ktorých dokážu nielen riadiť svoju prevádzku, ale i generovať sady dát, ktoré softvér dokáže automatizovane zasielať na PDS, SEPS a OKTE. Problém však vidím v ich cene, pričom takáto investícia môže byť v prípade subjektov, ktoré primárne v energetike nepodnikajú, nerentabilnou. Taktiež treba mať na pamäti, že hoci softvér dokáže pomôcť, viaceré základné povinnosti na uplatnenie podpory nevyrieši. Tie si vyžadujú vstupy od človeka zorientovaného v energetickom legislatívnom a regulačnom prostredí.

Myslíte si, že množstvo a rozsah administratívnych povinností výrobcov z OZE/KVET na Slovensku je adekvátny alebo nadmerný? Ktoré z nich sú zbytočné alebo by sa dali plniť ľahšie, alternatívnym spôsobom?

Špecifikom na Slovensku je, že jednotlivé legislatívne povinnosti neupravuje len zákon, ale ukladajú ich napr. aj vyhlášky a v neposlednom rade i prevádzkové poriadky. Zrejme nemožno hovoriť o „zbytočných“ úkonoch, pretože z pohľadu toho – ktorého subjektu sú pre jeho činnosť spravidla potrebné. Privítal by som však väčšiu spoluprácu medzi jednotlivými subjektmi (ÚRSO, PDS, MH SR, SEPS, OKTE a pod.) tak, aby nedochádzalo k  znásobovaniu niektorých povinností a teda k ich duplicite, ako sa tomu deje dnes. Rovnako sa dnes stáva i to, že jednotlivé subjekty požadujú občas informácie, ktorými môžu disponovať na základe svojich poznatkov získaných priebežne pri svojich činnostiach.

Ako som už naznačil, rozsah povinností je značný. Predpokladám, že táto situácia sa v blízkej dobe nezmení a preto je dôležité, aby boli samotné dotknuté subjekty proaktívne a napríklad sa vzdelávali formou rôznych školení a seminárov, ktoré majú k dispozícii. Pomoc do istej miery ponúkajú i priamo ÚRSO, PDS či OKTE. Ak napriek tomu subjekty nemajú kapacitu alebo poznatky na takej úrovni, aby si dosledovali všetky svoje povinnosti svojpomocne, môžu sa obrátiť na externých poradcov.

S Miroslavom Melušom sa rozprávala šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková. Miroslav Meluš je partnerom v spoločnosti energy analytics, s.r.o. a expertom pre obchodovanie s elektrinou a manažment portfólia. Prepis rozhovoru autorizoval. Foto, nadpis a perex: energia.sk

© energia.sk

K téme