Riadenie prepravy plynu je dnes jednoduchšie
Na snímke Ján Horník, riaditeľ odboru riadenia a optimalizácie prepravy Eustream.
Prepravný systém Eustream pozostáva z potrubí, ktoré majú dĺžku 2200 km s priemerom rúr 1200 mm a 1400 mm, a štyroch kompresorových staníc vo Veľkých Kapušanoch, Jablonove, Veľkých Zlievciach a Ivanke pri Nitre.
Pred desiatimi rokmi prebiehal spôsob riadenia prepravy plynu na štyroch úrovniach, priblížil ďalej Horník. Dispečing na základe požadovaných zmien prietokov vždy určil, ktorý stroj a s akými otáčkami pôjde do prevádzky na danej kompresorovej stanici. Hoci na dispečingu boli základné prevádzkové dáta, elektronické zasielanie dát na stanicu nebolo vtedy možné. Komunikácia dispečingu s velínom, ako aj ďalšími úrovňami riadenia prebiehala výhradne telefonicky.
Zmenu priniesla až implementácia projektu automatizácie kompresorových staníc a ich diaľkového riadenia. Staničný riadiaci systém je dnes schopný obojsmernej komunikácie s dispečingom a riadiacimi systémami strojov. Operátor dispečingu zadá požadovanú konfiguráciu strojov a parametre ako hodnota prietoku či výstupného tlaku. Tieto informácie sa elektronicky dostanú na kompresorovú stanicu, kde už riadiaci systém sám rozhodne, ktoré stroje a s akými otáčkami sa spustia, aby boli splnené parametre zadania.
Pokiaľ ide o vývoj prietoku plynu cez prepravný systém v SR, prelomom sa stal rok 2012. V dôsledku spustenia plynovodu Nord Stream sa znížil objem kontrahovanej kapacity cez domácu sústavu a tým aj prietok zemného plynu.
Pred zavedením automatizácie bol značným problémom kolísajúci tlak na vstupe do prepravnej sústavy vo Veľkých Kapušanoch v rozsahu 4,5 až 4,9 MPa. Tento stav spôsoboval podľa Horníka dlhodobé prevádzkové ťažkosti.
Kompresorová stanica Eustream vo Veľkých Kapušanoch. Foto:TASR/Roman Hanc
Riešením bola redukcia a modernizácia strojov, ktoré sú schopné pracovať s väčším kompresným pomerom a zachovať hodnoty vstupného tlaku plynu aj pri výstupe. Realizovanými zmenami klesol podľa Horníka počet jednotiek zo 106 na 26, pričom ich inštalovaný výkon sa znížil takmer o polovicu.
Na kompresorových staniciach sú v súčasnosti nainštalované viaceré pohonné jednotky. Tie najstaršie, ktoré majú inštalovaný výkon 6 MW, pochádzajú ešte zo 70. rokov 20. storočia. Ďalej ide o elektropohony s inštalovaným výkonom 25 MW, moderné stroje značiek Nuovo Pignone a Cooper Rolls. Vo Veľkých Kapušanoch neskôr pribudli aj stroje výrobcov General Electric a Rolls-Royce.
Moderné pohonné stroje zvýšili flexibilitu riadenia kompresorových staníc a zároveň splnili emisné limity EÚ. Riadenie dnes prebieha na troch úrovniach, pričom nové zariadenia sa ovládajú diaľkovo z dispečingu. Výnimkou sú staršie stroje s výkonom 6 MW, ktoré je potrebné stále ovládať lokálne. Podľa Horníka sa zvýšila aj efektivita práce. Kým v minulosti si riadenie vyžadovalo 10 pracovníkov na každej kompresorovej stanici, dnes stačia dvaja.
Zasadnutie Výboru pre priemysel a výstavbu International Business Congress (IBC) sa konalo v dňoch 22. a 23. októbra 2015 v Bratislave pod záštitou domácej spoločnosti VEMEX a v spolupráci so spoločnosťami Nafta, Eustream a SPP. Medzi členov ICB patria napríklad Gazprom, GDF, E.ON a Enel, ako aj bankové inštitúcie Deutsche Bank, BNP Paribas, Goldman Sachs.
© energia.sk
K téme
