Regulátori z V4 podporujú predaj elektriny z OZE za trhové ceny
Zástupcovia regulačných úradov, sprava: Attila Nyikos (MEKH), Jozef Holjenčík (ÚRSO), Alena Vitásková (ERÚ), Malgorzata Kozak (URE), FOTO: TASR – Pavel Neubauer
V Bratislave v pondelok rokovali zástupcovia regulačných úradov v oblasti energetiky zo Slovenska, Českej republike, Maďarska a Poľska. Spolupráca štvorice regulátorov, ktorí začali svoje postupy koordinovať už pred troma rokmi, je podľa šéfa ÚRSO Jozefa Holjenčíka ukážkou, že združenie V4 nachádza zmysel nielen na politickom poli, ale aj vo výsostne praktickej oblasti, čo sa odrazilo v rokovaniach smerom k medzinárodným inštitúciám vrátane Európskej komisie.
Účastníci stretnutia podporujú projekt energetickej únie, avšak za rešpektovania podmienok plnej implementácie 3. energetického balíčka, zachovania princípu subsidiarity a suverénneho rozhodovania o energetickom mixe, posilnenia bezpečnosti dodávok podporou cezhraničných prepojení s elektrinou a plynom pri efektívne vynaložených nákladoch, vytvorenia priestoru pre nízkouhlíkové technológie vrátane jadrovej energetiky a posilňovania roly národných regulačných úradov.
OZE – výkupné ceny sú prekonané
V oblasti obnoviteľných zdrojov chcú regulátori presadzovať zjednocovanie postupov pri optimalizácii zavádzania OZE. Títo výrobcovia by podľa nich mali predávať svoju produkciu výlučne za trhové ceny, tak aby sa nekoncepčným a nejednotným spôsobom nenarúšal trh s elektrinou.
„Podpora OZE deformovala ceny elektriny v Európe fatálnym spôsobom,“ poznamenala šéfka českého ERÚ Alena Vitásková. Vysvetlila, že dnes sa neoplatí investovať do iných, stabilných zdrojov na výrobu elektriny a naopak volatilné zdroje si vyžadujú významné investície do prenosovej a distribučnej sústavy, čo v konečnom dôsledku opäť zaplatí odberateľ.
FOTO: TASR – Pavel Neubauer
Podpredseda maďarského úradu MEKH Attila Nyikos označil nesprávne stanovené štátne dotácie pre zdroje, ktoré sú technologicky a finančne zrelé pre trh, za doping, ktorý na trh vysiela falošné náznaky.
„OZE treba podporovať tam, kde to má zmysel,“ uviedol Jozef Holjenčík. Dodal, že výkupné ceny sú prekonané, čo potvrdzuje aj zmena prístupu v EÚ. Za vhodnú podporu považuje prednostné pripojenie do siete alebo prechod na trh s kapacitami.
Podľa Energetickej politiky, ktorá bola schválená vládou SR v novembri 2014, bude prioritou do budúcna využívanie OZE na výrobu tepla, pričom podpora elektriny sa bude postupne obmedzovať. „Vzhľadom na aktuálny inštalovaný výkon slnečných elektrární a cenový vývoj technológií na grid paritu je vhodné upustiť od schémy výkupných cien a nie je potrebné legislatívne podporovať inštalácie nad 10 kW,“ píše sa v dokumente ohľadom solárnych zdrojov. Cieľom je optimalizácia výkupných cien tak, aby po roku 2020 nebola potrebná žiadna podpora schémou výkupných cien.
Ceny zostanú rôzne
Aj napriek zbližovaniu trhov v EÚ a budovaniu energetickej únie zostanú ceny energií pre koncových odberateľov v jednotlivých členských štátoch rôzne a nebudú unifikované, uviedol predseda ÚRSO. Dôvodom je odlišný energetický mix, elektrizačná i plynárenská sústava, štruktúra priemyslu i štruktúra odberateľov. „Už len z tohto pohľadu je na mieste tvrdenie, že ceny musia zostať rôzne. Nemali by sa, samozrejme, odlišovať diametrálne,“ dodal Holjenčík.
Podľa Aleny Vitáskovej je treba rozlišovať cenu komodity, ktorá je výsledkom súťaže na rôznych trhoch, a regulované ceny, ktoré vychádzajú z odlišných nákladov.
Šéfka ERÚ uviedla, že v rámci EÚ je možná určitá harmonizácia v regulácii, avšak pri tvorbe jednotného trhu sa majú národné trhy najprv prepojiť technicky (interkonektory) a obchodne, až potom pri regulačných pravidlách. Dodala, že v EÚ bude nutné pozrieť sa na metodiku regulácie, ktorá by však nemala byť jednotná pre všetkých. Stanoviť by sa mali jasné pravidlá a niekoľko metodík, z ktorých by si národní regulátori mohli vybrať tie, ktoré zodpovedajú špecifikám ich trhov.
Sila dát
Vedúci predstavitelia ÚRSO, ERÚ, MEKH a URE zdôraznili nutnosť skvalitniť zber a vyhodnocovanie údajov Eurostatom.
„Údaje v Eurostate nie vždy celkom pravdivo odrážajú skutočné ceny a tarify, avšak na ich základe sa prijímajú záväzné rozhodnutia,“ upozornil predseda ÚRSO. Regulačné úrady síce poskytujú údaje ale nemajú dosah na to, ako s nimi Eurostat nakladá.
FOTO: TASR – Pavel Neubauer
Pozitívne ohodnotil napríklad štúdiu k cenám a nákladom energie, ktorú Komisia vydala v januári 2014. V štatistikách však podľa štvorice regulátorov často dochádza k porovnávaniu neporovnateľného, napr. pri schémach OZE, čo vedie k nekorektným záverom o cenách energií v jednotlivých krajinách.
Energetická chudoba
Regulátori chcú tiež spoločne podporovať riešenie otázky energetickej chudoby, pričom za potrebné považujú najmä stanoviť jednotný základ na jej meranie a definovanie postupov na jej riešenie.
V krajinách EÚ sa uplatňujú rôznorodé prístupy k riešeniu tejto problematiky a neexistuje ani špecifický celoeurópsky prieskum o energetickej chudobe.
Slovenská vláda ešte v júni 2014 prerokovala koncepciu na riešenie tejto problematiky, ktorú vypracoval ÚRSO. Predpokladá sa v nej, že pomerne veľa domácností na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou, čo má súvisieť aj s pomocou v hmotnej núdzi. ÚRSO v koncepcii navrhlo pri posudzovaní energetickej chudoby vychádzať z nákladov na zabezpečenie minimálnej energetickej potreby domácnosti a hranice minimálneho čistého príjmu domácnosti.
Zo schválenej koncepcie vyplýva vypracovanie konkrétnych legislatívnych opatrení. „V súčasnosti sa pracuje na jej aplikácii. Pracovná komisia zložená zo zástupcov MH SR, MF SR, MPSVaR SR a URSO pripravuje návrh opatrení, ktoré pomôžu ohrozeným skupinám obyvateľstva zmierniť, resp. odstrániť možné dopady,“ uviedla pre náš portál hovorkyňa rezortu hospodárstva Miriam Žiaková, avšak nešpecifikovala, kedy budú opatrenia predložené.
© energia.sk
K téme
