Regulátor sprísňuje klasifikáciu biomasy pre teplárne
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) chce novelou vyhlášky č. 490/2009 Z.z, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, eliminovať prípady, kedy teplárne alebo elektrárne vo svojich kotloch spaľujú aj kvalitné drevo z guľatiny. Doterajšie znenie vyhlášky podľa regulátora nezohľadňovalo spaľovanie čistej biomasy a jej spracovanie. Predložený návrh tiež zavádza podrobnejšiu klasifikáciu drevnej hmoty na výrobu energie z OZE a vysoko účinnej kombinovanej výroby a biometánu.
Drevná štiepka sa vyrába z odpadu po spracovaní dreva alebo sa za týmto účelom cielene pestuje. Má vhodné vlastnosti na využitie ako zdroj energie.
Podľa technických noriem na Slovensku (STN) sa drevo podľa kvality rozdeľuje do 6 kategórií, pričom štiepka patrí do triedy číslo VI. Európske normy (EN) zase poznajú 4 kvalitatívne triedy – biomasa je v kategórii D. „V porovnaní s doterajším znením sa zjednocuje zatrieďovanie dreva do jednotlivých kvalitatívnych tried podľa slovenských technických noriem ako aj európskych technických noriem, pričom sa rozlišuje, či ide o energetickú drevnú štiepku a piliny alebo ihličnatú guľatinu a listnatú guľatinu,“ uvádza úrad v predkladacej správe.
Novelizovaná vyhláška má po schválení nadobudnúť účinnosť od 1. apríla. Ak majú výrobcovia zmluvy s dodávateľmi o nákupe biomasy, ktoré sú v rozpore s touto vyhláškou, musia byť zosúladené do 31. decembra 2015.
Príčina alebo dôsledok?
Podľa kritikov novelizácia vyhlášky nerieši skutočnú príčinu problému. Šéf združenia Biomasa Ladislav Židek si myslí, že ku štiepkovaniu kvalitného dreva sa niektoré teplárne a elektrárne uchyľujú kvôli tomu, že nastavenie povinných výkupných cien za takto vyrobenú elektrinu je príliš vysoké.
Spaľovanie drevného odpadu, teda obnoviteľného zdroja, malo priniesť väčšiu ekologickosť pri výrobe energie. Dobrý zámer naštrbili dotácie, ktoré nalákali investorov na prevádzkovanie elektrární s veľkou spotrebou dendromasy. Štedré výkupné ceny a situácia na trhu primäli časť výrobcom nakupovať guľatinu vo veľkom, spracovať ju na štiepku a spáliť v kotloch.
Na aktuálny rok 2015 sa v prípade kogenerácie pre drevnú štiepku stanovila pevná výkupná cena elektriny na úrovni 96,9 eur/MWh.
Vlani na problém spaľovania kvalitného dreva upozornilo aj Lesoochranárske zoskupenie VLK. Regulačný úrad na základe podnetov vykonal v prvom polroku 2014 celkom 16 kontrol, pričom pochybenia boli odhalené v 4 prípadoch. Na základe fyzickej obhliadky a za účasti experta sa zistilo, že biomasa bola vyrobená z dreva III. a V. triedy akosti.
ÚRSO o menách vinníkov mlčí, v niektorých prípadoch sa malo začať aj trestnoprávne konanie. „Zistenia boli posunuté na príslušné orgány a pretože nemôžeme predbiehať ich závery, nemôžem k tomu povedať nič konkrétnejšie,“ uviedol pre náš portál hovorca úradu Miroslav Lupták.
Regulačný úrad zároveň porovnával nákupnú cenu štiepky u 26 subjektov, ktorá sa vzťahovala na obdobie prvého polroka 2014. Okrem ceny samotnej sa mali zohľadňovať tiež ďalšie parametre ako výhrevnosť alebo vlhkosť.
Zmena korekčného koeficientu
Na základe týchto zistení ÚRSO rozhodol o znížení koeficientu pre výpočet maximálnej ceny tepla z biomasy pre rok 2015. V prípade drevnej štiepky sa hodnota korekčného koeficientu zmenila z pôvodnej hodnoty 1 na 0,74.
Podľa paragrafu 4 odsek 10 vyhlášky 222/2013 môže ÚRSO zmeniť korekčný koeficient paliva (v tomto prípade biomasy), ak sa jeho cena na trhu medziročne zmenila o viac ako 5 %. V prípade drevnej štiepky by to znamenalo, že jej trhová cena na Slovensku medziročne poklesla až o 26 %.
Vyše štvrtinový pokles trhovej ceny štiepky mnohí výrobcovia spochybnili, v niektorých prípadoch podľa nich došlo medziročne skôr nárastu jej ceny. Navyše, cena závisí od dopytu a ponuky medzi dodávateľom a odberateľov – líšiť sa teda môže tiež závislosti od daného regiónu a ročného obdobia.
Podľa Rastislava Hanuláka z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group musí cenová regulácia zohľadňovať ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk. ÚRSO sa vybral cestou plošnej limitácie nákladov na palivo. „Poukázať však treba na individuálnu povinnosť všetkých regulovaných subjektov dodržiavať primeranosť vynaložených nákladov, ktorú je úrad oprávnený kontrolovať a jej porušenie prísne sankcionovať,“ dodal.
Snaha ÚRSO vytvoriť rovnaké podmienky pre výrobcov elektriny a tepla z biomasy nie je podľa Hanuláka vecne opodstatnená, keďže producenti nesúťažia na rovnakom relevantnom trhu. „Rozdiel v spôsobe uplatnenia reálnej ceny paliva v regulovanej cene vyplýva len a len zo spôsobu výkonu cenovej regulácie, ktorý zvolil úrad v minulosti,“ uzavrel.
© energia.sk
K téme
