Regulátor rozhodol o budúcom zdražení elektriny
Tlačová konferencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a oznámenie o znížení ceny tarify za prevádzku systému (TPS), ktorá je súčasťou koncovej ceny elektriny, otvára zásadné témy.
Prvou je nezávislosť úradu. Paradoxne na ňu poukázal sám jeho predseda Jozef Holjenčík, keď venoval celý úvod predslovu o nepodliehaní vplyvom tretích strán. V tom, či je úrad nezávislý, nemá zatiaľ jasno ani Európska komisia.
V jednej prezentácii z novembra 2012 o vytváraní vnútorného energetického trhu sú na mape Európskej únie farebne odlíšené štáty s „nezávislým energetickým regulátorom“ a štáty, v ktorých existujú „obavy o nezávislosť“. Slovensko je zaradené do druhej skupiny. O tom, že „v následnosti na nedávne sťažnosti Komisia vyšetruje nezávislosť ÚRSO“, sa píše aj v správe Energy Markets in the European Union 2011, vydanej v roku 2012.
Ubezpečenia o nezávislom rozhodovaní regulátora z jeho vlastných úst možno brať rôzne. K pochybnostiam prispieva i debata o výške tarify za prevádzku systému, ktorá nie je minimálne v odborných kruhoch nová.
Existuje zhoda, že v systéme podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a kombinovanej výroby (KVET) už dnes chýbajú peniaze. Odhady sú rôzne, ale všetky sa pohybujú rádovo v desiatkach miliónov eur. Tvrdia to predovšetkým prevádzkovatelia distribučných sústav, ktorí sú povinnými výkupcami takto vyrobenej elektriny a rozdiel medzi nákladmi na podporu a prostriedkami z TPS vykrývajú z vlastných firemných rozpočtov.
Zdraženie vystriedalo zlacnenie
Čo má tarifa za prevádzku systému spoločné s prevádzkou systému, je len pomenovanie. I po jej zlacnení bude znamenať približne 16 eur za megawatthodinu v koncovej cene pre každého odberateľa. Z tejto sumy ide však len dvadsať centov na činnosť organizátora trhu s elektrinou. Zvyšok peňazí sa delí v prvom rade medzi obnoviteľné zdroje (takmer dve tretiny) a následne domáce uhlie a kombinovanú výrobu.
Tarifa za prevádzku systému medziročne najskôr zdražela o takmer 4,2 eura za megawatthodinu. Za predpokladu, že systém podpory bol za rok 2012 deficitný, čo znamená, že výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby sa vyplatila celkovo väčšia suma peňazí, ako sa vyzbierala za celý rok cez TPS a tento rozdiel doplatili distribučné spoločnosti, otázkou je, aký bude stav na konci tohto roka, v ktorom po prvom štvrťroku tarifa, naopak, zlacnie.
Konzervatívnym odhadom zlacnenie tarify o 3,8 eura za megawatthodinu znamená vyzbieranie sumy do systému podpory obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby nižšej o 60 – 70 miliónov eur, než ako by sa vyzbieralo, ak by sa cena tarify neupravovala.
Ak regulátor tvrdí, že cena tarify sa znižuje, lebo sa reálne znižujú aj celkové náklady systému podpory obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby, v praxi by to malo znamenať jeden z dvoch scenárov: nepriznanie podpory pre viac ako štvrtinu inštalovaného výkonu takýchto zdrojov alebo rovnako výrazné nadhodnotenie odhadu. V oboch prípadoch je rozdiel príliš veľký na to, aby išlo o štatistickú odchýlku.
Istý čas sa diskutuje o tom, že namiesto súčasných troch prevádzkovateľov distribučných sústav by bol určený iba jediný povinný výkupca elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby. Čoraz častejšie ohlasy distribučných spoločností na výšku TPS by mohli prechod k centrálnemu výkupcovi urýchliť. Paradoxne však existuje riziko, že ak bude tarifa i v budúcnosti deficitná a centrálnym výkupcom sa stane štát, problém nebude mať kto verejne otvárať.
Po U. S. Steel prídu ďalší
Ministerstvo hospodárstva nezávisle od ÚRSO vyhlásilo, že tarifa za prevádzku systému je v kompetencii regulátora, a teda nemôže súvisieť s podpisom memoranda medzi vládou a U.S. Steelom. V ňom sa Slovensko zaviazalo upraviť podmienky podpory ekologickej výroby elektriny tak, aby košické oceliarne de facto získali zo systému 14,7 milióna eur ročne, pričom do systému podpory prináša peniaze výlučne koncový odberateľ energií. Po oceliarňach prídu zrejme ďalší veľkoodberatelia elektriny požadujúci optimalizáciu energetického účtu.
Prirodzene preto vzniká otázka, či nie je úprava TPS akousi predprípravou na situáciu, keď bude musieť koncová cena elektriny rásť ako dôsledok podpory priemyselníkov, ktorí sú citliví na koncové ceny elektriny. Zlacnenie tarify a memorandum s oceliarmi podľa ministerstva spolu nesúvisia, no neexistuje argumentácia, ktorá by toto tvrdenie ministerstva jednoznačne potvrdila. Zdá sa, akoby sa vláda a regulačný úrad „pripravovali, aby boli pripravení“…
Úprava tarify za prevádzku systému nastoľuje otázky, na ktoré nachádzať odpovede znamená čakať. Možno na budúce rozhodnutia regulačného úradu, prvé súdne podania povinných výkupcov alebo skorý prechod na systém centrálneho výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby.
V horizonte rokov 2014 – 2015 môže byť potvrdením súčasných obáv i výrazné zdraženie elektriny v dôsledku korekcie, ktorá sa vykoná s určeným dvojročným odstupom v rámci budúceho cenového konania. Inými slovami v čase, keď podľa aktuálnych pravidiel vznikne regulačnému úradu povinnosť súčasným povinným výkupcom (distribučným spoločnostiam) v cenovom konaní zohľadniť rozdiel medzi tým, koľko výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby v minulosti reálne zaplatili a koľko sa im z tohto objemu peňazí vrátilo cez tarifu za prevádzku systému.
Upozornenie: Text vychádza v denníku SME.
K téme
