Regionálna solidarita sa má z plynu rozšíriť aj na OZE a úspory energie
Zástupcovia Európskej komisie, politickí lídri a zástupcovia biznisu z 9 krajín EÚ a ďalších susedných štátov (napr. Albánska, Moldavska, Srbska či Ukrajiny) diskutovali minulý týždeň v Bukurešti o posilnení regionálnej spolupráce v oblasti energetiky v rámci takzvaného CESEC zoskupenia.
„Určitým spôsobom sa CESEC stáva mini energetickou úniou,“ poznamenal Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár zodpovedný za oblasť európskej energetickej únie.
Spolupráca v rámci tejto iniciatívy začala v roku 2015. Štáty a firmy sa na jej pozadí snažia presadzovať prioritné infraštruktúrne projekty, najmä výstavbu cezhraničných plynárenských prepojení, nových plynovodov či LNG terminálov. Zobrazenie všetkých CESEC projektov nájdete na tomto odkaze.
Cieľom je podporiť diverzifikáciu zdrojov a trás a posilniť bezpečnosť dodávok plynu. Reagovali tým najmä na výsledky záťažových testov z roku 2014, ktoré potvrdili mimoriadnu zraniteľnosť tohto regiónu v prípade prerušenia dodávok plynu ruskou firmou Gazprom, ktorá je pre mnohé krajiny regiónu jediným dodávateľom. Členmi zoskupenia sú Bulharsko, Grécko, Chorvátsko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko.
Prvé úspechy i čakajúci Eastring
Na minulotýždňovom stretnutí sa napríklad parafovala dohoda o grante vo výške 101 miliónov eur pre terminál na skvapalnený zemný plyn pri chorvátskom ostrove Krk. Dohodlo sa tiež urýchlenie pokroku na Transjadranskom plynovode (TAP), interkonektoroch medzi Gréckom a Bulharskom i Bulharskom a Srbskom a na plynovode BRUA, ktorý spojí Rumunsko s Rakúskom.
Pokiaľ ide o Slovensko, v budúcnosti sa počíta napríklad s realizáciou projektu Eastring. Podľa prezentovaných aktualizovaných údajov by sa v prípade úspešných výsledkov štúdie uskutočniteľnosti a prijatia finálneho investičného rozhodnutia malo začať v auguste 2020 s povoľovacími procesmi. Dokončenie prvej fázy projektu, v ktorej by mal mať plynovod Eastring ročnú kapacitu 20 miliárd metrov kubických, sa očakáva v septembri 2021. Následná druhá fáza s dvojnásobnou kapacitou by sa mohla dokončiť v priebehu roka 2024.
Zdroj: Európska komisia, DG Energy
Prepojenia elektrizačných sústav a trhov
Zástupcovia krajín CESEC podpísali memorandum o porozumení, ktoré je doplnkom k súčasnej plynárenskej iniciatíve. Jeho súčasťou je spoločný postup na trhoch s elektrickou energiou. Memorandum obsahuje zoznam prioritných projektov pre vybudovanie prepojeného regionálneho trhu s elektrinou, ako aj konkrétne opatrenia na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie a investícií do energetickej účinnosti v regióne, ktorý má v týchto oblastiach obrovský potenciál rastu.
„Rozšírením rozsahu pôsobnosti zoskupenia CESEC aj na aktivity, ktoré nesúvisia len s plynom, zabezpečíme účinný prístup k alternatívnym zdrojom energie, podporíme hospodársku súťaž a nižšie ceny a zároveň prispejeme k dekarbonizácii hospodárstiev tohto regiónu,“ uviedol eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete.
Medzi prioritnými projektami elektrárenskej infraštruktúry sú aj prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré sú aktuálne v povoľovacom procese a vybudovať by sa mali do konca roka 2020. Ako prvé by sa malo začať stavať prepojenie medzi Sajóvánkou a Rimavskou Sobotou. Taktiež sa počíta s obnovou a posilnením vedenia medzi Veľkými Kapušanmi a ukrajinským Mukačevom, kde sa ale stále pripravuje koncept projektu.
V pripojenom akčnom pláne sa spomína aj pripojenie Srbska k spoločnému market couplingu, na ktorom sa aktuálne podieľajú Česko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Generálny riaditeľ spoločnosti SEPS Miroslav Obert však v rozhovore pre náš portál potvrdil, že česká strana pripojenie Srbska odmietla.
Investície musia ísť do energetickej efektívnosti
V súvislosti s energetickou účinnosťou sa bude dôraz klásť na financovanie a využívanie finančných nástrojov na mobilizáciu súkromného financovania.
Eurokomisár Maroš Šefčovič zdôraznil, že energetická efektívnosť je „najlacnejším, najčistejším a najbezpečnejším zdrojom energie, ktorý máme k dispozícii.“ Podčiarkol pritom hlavne investície do energetickej hospodárnosti budov, kde je potenciál pre úspory najväčší.
Podľa analýzy inštitútu BPIE pritom štáty skupiny CESEC investujú do energetickej efektívnosti v budovách len necelé 3 % zo všetkých svojich verejných zdrojov.
Otvorená deklarácia podpory pre OZE
Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie v krajinách CESEC, podľa podpísaného memoranda sa zrealizuje posúdenie ich potenciálu v tomto regióne do roku 2030 a do roku 2050 a podporia sa najlepšie postupy a finančné nástroje na rozvoj OZE.
Slovenská vláda, vrátane ministerstva hospodárstva, vytrvalo kritizuje ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov. Splniť sa má len nutné minimum, ku ktorému sme sa zaviazali do roku 2020. V oficiálnych stanoviskách vláda trvá na tom, že národné ciele v OZE do roku 2030 majú mať nezáväzný charakter.
Trochu rozporuplne preto pôsobí podpora Slovenska novému memorandu CESEC-u, ktoré hovorí jasne v prospech obnoviteľných zdrojov. „Strany majú v úmysle sústrediť sa na presadzovanie obnoviteľnej energie a podčiarknuť potenciál nasadzovania OZE v regióne, tiež s výhľadom zredukovať závislosť na dovoze, zlepšiť odolnosť voči šokom v dodávkach a znížiť energetickú chudobu obzvlášť v sektore vykurovania a chladenia a prostredníctvom špecifickej akcie na úrovni budov, v koordinácii s energetickou efektívnosťou,“ píše sa v memorande s tým, že význam týchto politík je hlavne na decentralizovanej úrovni. Ide však len o politické vyhlásenie bez právnych záväzkov.
© energia.sk
K téme
