Reforma TPS: Priemysel má mať nižšiu cenu elektriny, domácnosti sú otázne
Minister hospodárstva Peter Žiga koncom roka 2016 oznámil, že v tomto roku sa bude vážne zaoberať reformou systému tarify za prevádzkovanie systému (TPS) tak, ako je to uvedené v programovom vyhlásení vlády. Radikálnosť zmien ale zatiaľ MH SR stále tají, resp. oficiálne tvrdí, že uvažuje o troch modeloch reformy TPS. Dokumenty prezentované v interných diskusiách a pracovných skupinách ale jasne hovoria o preferovanej ceste. A to aj za cenu menšej transparentnosti pre koncového zákazníka.
V máji sme informovali o neoficiálnom návrhu novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a plynu. Minister Žiga otvorene a opakovane pripomína, že súčasný systém podpory OZE už vygeneroval deficit asi 200 miliónov eur. Podľa nami získaných materiálov dosahujú existujúce pohľadávky regionálnych distribučiek sumu až asi 373 miliónov eur.
Po ich urovnaní by mala mať pripravovaná novela zákona o OZE pozitívny vplyv na štátny rozpočet takmer 243 miliónov vďaka budúcim vyšším daniam i dividendám z distribučiek, v ktorých je štát spoluakcionárom. Samotný zákon ani jeho novela ale neriešia TPS-ku, ktorú platia všetci odberatelia elektriny na Slovensku. Zavedená bola totiž vyhláškou nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví – hoci jej aktuálnu reformu aj tak primárne rieši ministerstvo v kruhu prizvaných aktérov. V pripravovanom znení novely sa uvádza, že štát „môže poskytnúť finančné prostriedky na účet“ OKTE „na financovanie deficitu systému podpory“ OZE a KVET.
Štát sa na podpore OZE spolupodieľa napríklad v susedných Čechách. Platí tu zákon stanovujúci obmedzenie maximálnej výšky platby odberateľov na zelenú elektrinu vo výške 495 Kč/MWh (cca 19 €/MWh). Zvyšnú časť potrebnej podpory sa výrobcom vypláca zo štátnej kasy.
Koľko napokon slovenská vláda prispeje, je hlavne otázka výsledku rokovaní s ministerstvom financií. Podľa našich informácií by ale malo ísť o sumu 80 až 100 miliónov eur.
Profitovať z toho majú veľké podniky. Pod jedným si tak vláda bude môcť odškrtnúť aj ďalší záväzok zo svojho programového vyhlásenia o tom, že pre podporu konkurencieschopnosti priemyslu posúdi možnosti vedúce k zníženiu koncovej ceny elektriny pre priemysel. Ako bonus zároveň zmení súčasnú 95-percentnú zľavu z TPS-ky pre štyri vyvolené slovenské firmy, ktorá by aj tak od roku 2019 odporovala legislatívnym podmienkam EÚ. Ako na to?
Slovenské úľavy vs. európske pravidlá
Tarifa za prevádzkovanie systému je dnes vo výške 26,20 €/MWh (o 3 eurá viac než vlani). Predstavuje to najvyšší podiel podpory pre OZE a KVET medzi krajinami Vyšehradskej štvorky. Ak by k reforme nedošlo, kvôli vyššie uvedenému deficitu a platným záväzkom, podľa ministerstva by budúci rok TPS-ka stúpla až o 11 €/MWh.
Z 95% zľavy – vo vyhláške ÚRSO oficiálne označovanej ako koeficient zvýhodnenia odberového diagramu – sa na rozdiel od ostatných odberateľov teší len štvorica podnikov, a to Duslo Šaľa, Fortischem, OFZ a Slovalco.
Pravidlá EÚ pre štátnu pomoc umožňujú zníženie poplatkov na podporu OZE pre vybrané priemyselné odvetvia, ako sú napríklad chemický, hutnícky, kovospracujúci, textilný, drevospracujúci sektor, cementárne či ťažba rôznych hornín. Štát má však možnosť vylúčiť z úľav odvetvia, ktoré nemá záujem podporiť znížením cien elektriny. Vďaka schváleniu takzvaného nemeckého modelu podpory OZE majú nárok na finančné úľavy aj podniky, ktorých elektroenergetická náročnosť (t.j. podiel nákladov na elektrinu na hrubej pridanej hodnote podniku) prekračuje 20 %.
Firmy z daných odvetví ale stále musia platiť aspoň 15 % časti podpory pre OZE, resp. aspoň 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, ak by sa štát rozhodol svoj výber podnikov rozšíriť aj o druhú skupinu mimo zoznamu Európskej komisie. Limitom tiež je, že pri prvej 1 GWh spotrebovanej elektriny ročne platia všetci rovnako a zníženie sa aplikuje až na ostatný objem.
Úvahy na MH SR
V slovenských energetických kruhoch sa uvažuje o hybride nemeckého a českého modelu. Vláda si vyberie priemyselné odvetvia, ktoré budú platiť nižšiu TPS-ku a výpadok zainkasuje zo štátneho.
V prípade uvažovaného 80 miliónového príspevku z rozpočtu by malo ísť asi o 9 TWh spotreby elektriny podnikmi. TPS-ku by mohli mať lacnejšiu až o 15 €/MWh, čo zodpovedá 85 % časti OZE z tejto tarify. Ak by sa štát rozhodol podporiť aj energeticky náročné fabriky z iných odvetví (nie služby), zo svojho by musel prispieť ďalšími 20 miliónmi eur. V interných diskusiách sa uvažuje o indikatívnej hranici energetickej náročnosti okolo 150 – 180 %, čo nie je žiadna výnimka, resp. na Slovensku by mohlo ísť o podniky s ročnou spotrebou elektriny asi 1,5 TWh.
Podľa prepočtov ministerstva hospodárstva každých 10 miliónov eur štátnej podpory zníži výšku poplatku na podporu OZE a KVET o približne 0,5 €/MWh. Či sa však štátna kasa bude aktívne, prípadne v akej výške, spolupodieľať na systéme dotácií pre obnoviteľné zdroje a kogeneráciu, nie je zatiaľ definitívne rozhodnuté. Zmeny TPS-ky vo vyhláške by mal napokon do praxe zaviesť regulačný úrad.
© energia.sk
K téme
