Rast cien energií: Riešením je energetická efektívnosť
Náklady na energie rastú v ostatných rokoch najrýchlejšie, dokonca rastú väčším tempom ako náklady na zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o budovy, ktoré sú „najväčšími spotrebičmi“, energie sa na ich prevádzke podieľajú v priemere viac ako tretinou, odznelo minulý týždeň na odbornej prednáške v Schneider Electric Energy Efficiency Theatre v rámci kongresu WFES 2011 v Abú Dhabi.
Ceny energií rastú a budú i naďalej rásť najmä pre tri dôvody: dopyt po energiách rastie (globálne i regionálne), znižuje sa dostupnosť konvenčných zdrojov energií a súčasne sa veľmi intenzívne mení energetická legislatíva, čo vytvára potrebu investovať do energetickej transformácie.
Energetická efektívnosť má strategický význam
Realitou je, že cena elektrickej energie je veľmi premenlivá a nemožno ju dlhodobo predvídať. Preto je na mieste otázka, či môže prípadné jej skokové zdraženie znamenať existenčnú hrozbu pre firmu. Odpoveď znie, že môže, pretože náklady na elektrinu sa hradia z rozpočtu na bežnú prevádzku, pre ktorý sa spravidla nevytvára systémová rezerva na krytie rizík.
Na druhej strane, opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti sa stávajú čoraz lacnejšími. Pre ilustráciu, v EÚ za ostatných 5 rokov klesla priemerná doba návratnosti takejto investície o viac ako 30 percent.
Energetická efektívnosť znamená pridanú hodnotu
Zarobiť 1 euro netto nie je jednoduché. Za jednotkou zisku stojí konkrétny objem nákladov, konkrétne v priemere v EÚ:
- pre vytvorenie zisku 1 eura v zdravotníctve je potrebných 9,09 eur nákladov,
- pre vytvorenie zisku 1 eura v priemyselnej výrobe je potrebných 14,29 eur nákladov,
- pre vytvorenie zisku 1 eura v sektore služieb je potrebných až 42,74 eur nákladov.
Spravidla platí, že ak firma investuje do opatrení na zvýšenie vlastnej energetickej efektívnosti (napr. pri správe nehnuteľností, vo vlastnej výrobe, atď.), môže z vyššie spomenutých nákladov na vytvorenie zisku 1 eura ušetriť rádovo až do 20 percent.
Pre ilustráciu, spoločnosť Schneider Electric odhadla, že napríklad vo Veľkej Británii ak vlastník nehnuteľnosti vynaloží 1,25 eura do opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, každých 1,25 eura prináša zvýšenie hodnoty budovy o 6,67 eur. V dôsledku tohto v roku 2005 v Británii platilo, že firmy investujúce do energetickej efektívnosti mali na burze hodnotu svojich akcií vyššiu až o 80 percent v porovnaní s konkurentmi, ktorí do energetických úspor neinvestovali.
Šetrí i Bella Center v Kodani
Príkladom, koľko môže veľká budova ušetriť energetickou optimalizáciou, je kongresové centrum Bella Center v Kodani, kde sa organizovalo kolo svetových klimatických vyjednávaniú COP15 v roku 2009. V budove sa energeticky optimalizoval systém osvetlenia, inštalovali sa tepelné čerpadlá a vytvoril sa integrovaný systém pre monitoring a riadenie spotreby energií v celej stavbe. Po takýchto úpravách šetrí kongresové centrum s plochou 122 tis. štvorcových metrov ročne 268 tis. eur na účtoch za energie.
Na záver príklad z Veľkej Británie: Ak veľká budova s plochou nad 100 tis. štvorcových metrov investuje do energetickej efektívnosti, do roka získa na ušetrených účtoch rádovodo 270 tis. eur. Každým rokom sa však investícia v podobe ušetrených prevádzkových nákladov zväčší; napríklad za obdobie 5 rokov sa celkovo ušetrí až 1,711 mil. eur.
K téme
