Radičovej vláda padla. Ako ďalej v energetike?
Odchod vlády a Juraja Miškova z pozície ministra hospodárstva nebude znamenať v sektore energetiky veľké zmeny. Pravdepodobne príde skôr iba k stopnutiu niektorých iniciatív, ktoré vláda za 15 mesiacov stihla naštartovať, no úplne nedokončila. Pozrime sa na niektoré vybrané väčšie témy:
Nový zákon o energetike a novela zákona o regulácii
Najväčšou výzvou, ktorá stojí pred tvorcami slovenskej legislatívy, bude prijatie nového zákona o energetike, ktorý obsahuje i novelu zákona o regulácii. Pôvodne mal byť nový zákon, ktorým sa transponujú ustanovenia 3. liberalizačného balíka EÚ do slovenskej legislatívy, prijatý najneskôr v marci 2011. Slovensko, ale rovnako ani jedna krajina EÚ, tento termín nestihli.
Dnes je návrh zákona na stole v paragrafovom znení, v septembri bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie. Bez ohľadu na to, či bude návrh zákona schvaľovať úradnícka alebo iná vláda, na základnej koncepcii návrhu by sa už nemalo nič zmeniť. Rovnako v parlamente, bez ohľadu na zloženie koalície a opozície, by sa návrh zákona nemal zásadným spôsobom zmeniť. Jeho základné línie totiž definujú európske smernice o 3. liberalizačnom balíku a prípadné ďalšie zmeny budú len druhoradé „národné špecifiká“.
Privatizácia teplární
V závislosti od zloženia budúcej vlády by mohlo dôjsť k zastaveniu ohláseného procesu privatizácie šiestich veľkých teplárenských spoločností, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Minister hospodárstva Juraj Miškov a minister financií Ivan Mikloš pred niekoľkými mesiacmi vyhlásili, že spomenuté teplárne sú vo väčšine stratovými firmami a zisky z predaja sú pre štátny rozpočet oveľa zaujímavejšie ako dividendy.
Či sa ohlásená privatizácia stopne, to bude závisieť od zloženia a politickej vôle budúcej vlády a koalície. Zamiešať kartami v tomto smere môže najmä prechod najväčšej politickej strany SMER-SD z opozície do vlády, prípadne zastavenie privatizácie teplární môže byť podmienkou sociálnych demokratov pri vyjednávaniach o podpore menšinovej vlády. Takýto postoj sa dá predpokladať s ohľadom na vyjadrenia strany z jari tohto roka.
Lex SPP
Zmenou, ktorá by sa mohla v dôsledku politických zmien anulovať, je zrušenie tzv. lex SPP. Ide o sekundárnou legislatívou zavedené pravidlo, že energetické firmy, ktoré podnikajú v regulovaných segmentoch, musia pred podaním cenového návrhu na regulačný úrad nechať si ho odsúhlasiť svojím valným zhromaždením. Bývalý minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek argumentoval pri zavedení pravidla tým, že ide o jediný nástroj väčšinového akcionára – štátu, ktorý nedisponuje manažérskymi funkciami, ako sa podieľať na cenovej politike čiastočne sprivatizovaných energofiriem. Na druhej strane, samotné firmy a terajšie vedenie ministerstva hospodárstva tvrdili, že pravidlo je byrokratickou záťažou, ktorá vnáša do podnikania neflexibilitu a je brzdou dynamického rozvoja trhu s energiami.
Ropovod cez Žitný ostrov
Témou, ktorá sa stala citlivou najmä pre veľký tlak zo strany občianskych aktivistov, je ropovodné prepojenie BSP medzi Slovenskom a Rakúskom. Radičovej vláda sa zaviazala v programovom vyhlásení, že nepovolí trasovanie potrubia cez Žitný ostrov, kde sa nachádzajú strategické zásoby pitnej vody. O trase a budúcnosti projektu sa malo rozhodnúť v priebehu jesene tohto roka, vláda v doterajšom zložení to však už nestihne.
Ak sa prijme úzus, že o takýchto strategických veciach prípadná menšinová alebo úradnícka vláda rozhodovať nebude, vec bude musieť riešiť nová vláda. Jej zloženie môže mať na budúcnosť projektu veľký vplyv, najmä pokiaľ ide o realizáciu projektu, ale tiež o zvolenie konkrétnej trasy – či už v súlade alebo navzdory občianskemu aktivizmu.
Spory medzi ministrom a regulátorom
Na záver, pôsobenie Juraja Miškova na poste ministra hospodárstva sa spája aj s otvorenými profesnými spormi s Jozefom Holjenčíkom, predsedom Rady pre reguláciu a zastupujúcim predsedom regulačného úradu ÚRSO. Holjenčík bol za predsedu Rady menovaný v máji 2007 na obdobie 6 rokov ešte ako nominant predošlej vlády pod vedením Roberta Fica. To sa zvyklo mediálne interpretovať ako jeden z dôvodov otvoreného konfliktu medzi Miškovom a ním.
Juraj Miškov sa pokúšal Jozefa Holjenčíka „odstaviť“ niekoľkými pokusmi o „malú“ novelu zákona o regulácii, ktorou by sa vytvorila nová sústava regulačných orgánov. Jeden z pokusov stopla dokonca sama premiérka Iveta Radičová, a to pre nedoriešenie otázky odvolacieho orgánu, kam by sa mohli obrátiť firmy podnikajúce v regulovaných segmentoch v prípade, ak by mali námietky proti rozhodnutiu regulačného úradu.
K téme
