Putin v Bruseli: Máme obavy o naše energetické investície v EÚ
Ruský premiér Vladimír Putin sa počas dnešnej návštevy Bruselu, kde sa spoločne s členmi svojej vlády zúčastnil na zasadnutí Európskej komisie, posťažoval na novú energetickú politiku EÚ. Jej cieľom je okrem iného i zjednotenie trhu so zemným plynom a zníženie závislosti východných členských krajín na dovoze komodity z Ruska.
Moskva sa obáva zmenšenia trhového podielu Gazpromu na európskom trhu.
„Ruské energie znamenajú európsku prosperitu. Kvôli týmto snahám (o liberalizáciu trhu v EÚ) máme určité obavy a dúfame, že sa nám podarí nájsť riešenie,“ vyhlásil Putin pred novinármi.
Tzv. tretí liberalizačný balík by mal byť vo všetkých členských krajinách EÚ účinný od marca tohto roka. Jeho cieľom je posilniť konkurenciu na trhu oddelením produkčných a transportných aktivít integrovaných energetických spoločností. Jeden a ten istý podnik v ktorejkoľvek členskej krajine tak nebude môcť mať pod kontrolou celý reťazec v procese dodávania energonosiča na trh.
Liberalizačný balík dáva členským krajinám na výber z troch možností, ako sa postaviť voči energetických firmám, ktoré do EÚ dovážajú zemný plyn a súčasne vlastnia príslušnú infraštruktúru – teda plynovody a prepravné siete. Najprísnejšou variantou je donútenie firmy plynovod predať tretej strane. Touto cestou však spomedzi európskej 27-ky pôjde iba Litva.
Gazprom a kremeľská vláda sa obávajú, že i napriek existencii troch možností a slobode krajín rozhodnúť sa medzi nimi budú ruské investície v EÚ ohrozené. „Samozrejme, že sme v minulosti mali na tieto veci rôzne názory a rozumiem tomu, že majú obavy. Dialóg o energetike sa viac-menej posúva dopredu,“ zmiernil Putinove slová na spoločnej tlačovej konferencii šéf Európskej komisie José M. Barroso.
Podľa Barrosa, liberalizácia trhu v EÚ ruské spoločnosti nediskriminuje, ako to tvrdí Gazprom: „Platí to pre všetky firmy rovnako, nielen pre tie ruské, ale i pre nórske či ďalšie mimo EÚ,“ doplnil.
Znepokojivé správy z Líbye
EÚ spolu s Ruskom odsúdili násilnosti, ktoré sa aktuálne dejú v Líbyi. Pod spoločné vyhlásenie sa podpísali obaja šéfovia diplomacií Catherine Ashtonová a Sergej Lavrov. Popri vyhlásení sa Putin a Barroso zaoberali aj narastajúcimi cenami energií v dôsledku vývoja v nepokojnom arabskom svete.
„Situácia v krajinách severnej Afriky nás znepokojuje tak, ako znepokojuje celý svet. Ale nebuďme príliš promptní vo vyvodzovaní záverov. Organizácie blízke al-Káide sú prítomné v krajine. Je to náhoda? V prípade Palestíny sa nedávno volalo po slobodných voľbách, ľudia podporili Hamas a teraz je to zrazu región ovládaný teroristami. Ľudia by však za každých okolností mali jednoznačne mať právo rozhodnúť o svojom osude sami,“ porovnával Putin, ktorý sa podobne ako predseda EK Barroso vyhol menovaniu líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v akejkoľvek súvislosti.
„V tejto súvislosti treba poznamenať aj to, že avizovaný nárast cien surovín je vážnou hrozbou pre hospodársky vývoj. Podľa niektorých expertov by sa barel ropy mohol vyšplhať v prípade zhoršenia situácia až na 220 dolárov. Je to veľmi znepokojujúca predpoveď,“ doplnil ruský premiér.
Text: ČTK, energia, TASR
Foto: (c) SITA / AP Photo, Yves Logghe
K téme
