Projekt geotermálnej elektrárne pri Košiciach pokračuje v hibernácii
Hoci sa o výstavbe geotermálnej elektrárne pri obci Ďurkov hovorí už od roku 2011, realizácia projektu na východ od Košíc je nateraz v nedohľadne. „Žiaľ, nie len pokles cien elektrickej energie na trhoch, ale aj tlak na znižovanie výkupných cien pre aktuálne pripravované nové obnoviteľné zdroje energií spôsobilo, že pri dokončení investície by bola geotermálna elektráreň pre investora neefektívna a ťažko návratná,“ vysvetlil pre náš portál Gabriel Beer, poradca predstavenstva spoločnosti SPP Infrastructure.
Po reorganizácii skupiny SPP v roku 2014 sa majoritným akcionárom firmy Geoterm Košice, ktorá má projekt geotermálneho zdroja na starosti, stala SPP Infrastructure. Zvyšný podiel kontroluje firma Slovgeoterm.
Projekt (stále) žije
Prípravné práce v projekte však pokračujú napriek neistému rozhodnutiu o konečnej investícii. Počas minulého roka sa podľa Beera analyzovala alternatíva výstavby elektrárne, komunikovalo sa taktiež s možnými dodávateľmi technológie, ktorí pripravili ponuky na potrebné zariadenia.
V súčasnosti prebiehajú hydrodynamické skúšky, ktoré by mali preveriť stav hydrogeologickej štruktúry. „Testuje sa výdatnosť vrtov, ich aktuálna energetická výkonnosť a dlhodobý režim prevádzky geotermálneho ložiska. Sú to všetko potrebné parametre pre detailné výpočty pre energetické využitie vrtov a overenie údajov pre majiteľa vrtov,“ doplnil ďalej Beer.
Energetický potenciál Košickej kotliny predstavuje 1 200 MWt, pričom prakticky možno využiť 300 MWt. Geotermálne ložisko sa nachádza zhruba 12 kilometrov východne od Košíc. K vyhĺbenie troch prieskumných vrtov na katastrálnom území obcí Ďurkov, Bidovce a Olšovany došlo ešte koncom 90. rokov 20. storočia. Teplota vody na hlave vrtu dosahuje teplotu 135°C.
Možnosť dodávok tepla
Energia zemského jadra z Ďurkova by sa mohla využiť tiež na vykurovanie mesta Košice. Ako v roku 2014 spresnil Oto Halás z firmy Slovgeoterm, potenciálny tepelný výkon vrtov predstavuje 60 MWt, čo by zabezpečilo 30 % dodávok tepla v meste. Realizátorovi projektu sa za týmto účelom podarilo predĺžiť povolenie pre vybudovanie 16 kilometrového teplovodu do Košíc.
Takéto riešenie si okrem ďalších investícií vyžaduje aj spoluprácu s Teplárňou Košice (TEKO), ktorá kontroluje primárny teplovodný okruh v meste. No prevádzkovateľ centrálneho vykurovania sa však zatiaľ k projektu stavia skôr rezervovane. „Žiaľ, doposiaľ sa nepodarilo dosiahnuť dohodu so spoločnosťou TEKO, ktorá by sa mala stať odberateľom tepla z vrtov,“ pripustil Beer. O vyjadrenie sme opakovane požiadali aj zástupcov TEKO.
Vykurovanie mesta pomocou geotermálnych vrtov považuje investor za vysoko efektívne. Podľa analýzy má byť pre projekt prínosom vďaka technickým parametrom, najmä prietoku a teplote pri ústí vrtu. Pre vykurovanie skleníkov alebo rekreačné účely by sa využilo odpadové teplo, ktoré by sa vracalo po odovzdaní energie vykurovacím médiám v meste. „Bez tohto procesu by bolo treba na ďalšie alternatívne využitie energie z geotermálneho vrtu vodu technologicky neefektívne ochladzovať,“ dodal.
Geotermia na Slovensku
Potenciál geotermálnej energie na Slovensku predstavuje 6.234 MW tepelnej energie, ale reálne sa využíva len 345 MWt. Podľa Radovana Černáka zo Štátneho geologického ústavu sa zo 141 geotermálnych vrtov využíva 46. Väčšina sa nachádza v centrálnej depresii Podunajskej panvy.
Geotermálne vrty na Slovensku sa dominantne využívajú na rekreačné účely, v menšej miere tiež na vykurovanie, prípadne pre potreby poľnohospodárstva. V súčasnosti existujú na Slovensku tri sústavy CZT na báze geotermálnej energie. Najstaršia z nich sa nachádza v meste Galanta a je v prevádzke od roku 1996. Ďalšie dva takéto systémy sú v Šali a Seredi.
© energia.sk
Ilustračné fotky: TASR/Milan Kapusta
K téme
