Prioritou Poľska sú nové uhoľné elektrárne, plán výstavby atómky ale žije
O výstavbe jadrovej elektrárne v Poľsku sa hovorí už od roku 2009. Cieľom bolo nájsť nové alternatívy výroby elektriny k vysoko znečisťujúcim uhoľným zdrojom, ktoré majú hlavný podiel na produkcii elektriny v krajine, ale tiež zníženie dovozu plynu zo zahraničia – najmä Ruska. Projekt však nabral oneskorenie kvôli klesajúcim cenám elektriny na trhu a jadrovej havárii v japonskej Fukušime v roku 2011, ktorá malo dopad na podporu verejnosti.
„Aktuálne ministerstvo pripravuje program výstavby prvého jadrového bloku s výkonom zhruba 1000 MW, ktorý bude postavený v najbližších desiatich rokoch,“ uviedlo ministerstvo v prehlásení. Aj naďalej ale majú hlavným zdrojom energie v Poľsku zostať uhoľné elektrárne. Tie však majú byť moderné a nízkoemisné.
V pláne je výstavba piatich elektrární na uhlie s výkonom viac než 5000 MW. Podľa ministerstva ale krajina potrebuje pre zaistenie energetickej bezpečnosti ďalšie tri uhoľné elektrárne. Súčasná inštalovaná kapacita v Poľsku činí 40 GW. Väčšinu tvoria zastarané uhoľné elektrárne, ktoré spaľujú domáce uhlie.
Denník Gazeta Prawna včera informoval o čiernej listine ministerstva energetiky so zoznamom šiestich stratových baní, ktoré sa majú zavrieť. Na základe celoštátneho auditu sa totiž zistilo, že hoci zamestnávajú asi 15 000 ľudí, už teraz zaznamenávajú miliónové straty a kvôli geologickým podmienkam nemajú šancu vrátiť sa k zisku. Ich likvidácia síce zasiahne štátny rozpočet, pri reštrukturalizácii by sa však mohli využiť aj peniaze z európskych fondov určených na zatváranie starých uhoľných baní.
Vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) pritom pred voľbami sľubovala, že nedôjde k žiadnemu zatváraniu baní.
Finančné starosti
Henryk Baranowski, šéf štátnej energetickej spoločnosti PGE, ktorá má jadrový projekt na starosti, sa v júli pre denník Rzeczpospolita vyjadril, že atómka je stále v pláne, avšak nezrealizuje sa skôr než po roku 2030 a pravdepodobne v upravenej forme. Firma vo februári vyhlásila, že robí environmentálne hodnotenie v dvoch lokalitách na severe Poľska pri pobreží Baltského mora – Lubiatowo-Kopalino a Żarnowiec, kde stojí aj torzo nedostavanej jadrovej elektrárne ešte z čias socializmu.
Pokiaľ ide o možné modifikácie, najčastejšie sa kvôli nutnosti veľkej vstupnej investície hovorí o výstavbe niekoľkých menších blokov. V roku 2009 totiž vládny program počítal s výstavbou jadrových elektrární až s výkonom 3000 MW. Náklady na výstavbu elektrárne s dvoma blokmi po 1500 MW sa v prípravnej fáze odhadli v prepočte na 9,4 – 14 miliárd eur.
Súčasná vláda, ktorá je pri moci od novembra 2015, odmietla dotovanie atómových zdrojov formou contracts-for-difference, ktorý sa má aplikovať vo Veľkej Británii. Ako uviedol pre náš portál šéf Agentúry pre jadrovú energiu pri OECD William Magwood – výstavba atómky na liberalizovanom trhu bez určitej formy štátnej podpory je takmer nemožná.
Poľsko navyše musí svoj plánovaný jadrový program podporiť aj inštitucionálne a regulačne, pod dohľadom medzinárodnej agentúry IAEA. Do parlamentu bola nedávno predložená novela atómového zákona.
ČTK, energia.sk
K téme
