Priestor pre úspory energie vidím vo verejnej správe

Vykurovacie sezóny v posledných rokoch ovplyvňuje teplejšie počasie a teda aj menej dodaného tepla. Aké sú vaše očakávania tento rok?

Ak hovoríme len o roku 2015, nie celej vykurovacej sezóne, ktorá sa začala vlani v septembri, tak situácia sa pre nás v medziročnom porovnaní zlepšila.

Vlaňajšok bol naozaj extrémny. Dodali sme o zhruba 14 % menej tepla, než je dlhodobý priemer. Takýto silný pokles dodávok je v teplárenstve cítiť. 

Tento rok je to lepšie, ale dlhodobý trend dodávaného tepla je klesajúci.

Kedy naposledy vám počasie takpovediac vyšlo „v ústrety“?

Myslím, že naposledy to bolo v roku 2013. Z nášho pohľadu boli zaujímavé najmä prvé mesiace, kedy napadlo veľa snehu a udreli silnejšie mrazy.

Profilujete sa nielen ako dodávateľ, ale aj poskytovateľ energetických služieb. Je nová stratégia dôsledkom práve nižšieho dopytu po teple?

Považujem to skôr za prirodzený vývoj. Nepochybne, klesajúci objem tepla naznačuje, že sa treba obzerať aj po nových biznis príležitostiach. Podobne aj iné energetické firmy rozširujú svoje pole pôsobnosti. Dobrým príkladom môže byť tradičný dodávateľ plynu alebo regionálni dodávatelia elektriny, ktorí začali svojím zákazníkom ponúkať aj „druhú“ komoditu a iné služby. 

Našou snahou je optimálnejšie využívať naše kapacity, či už technické, personálne alebo finančné a nasadzovať ich v prospech nových služieb. Chceme však, aby súviseli s oblasťou energetiky, s ktorou máme skúsenosti.

Predávať úspory je pre zákazníka atraktívne. No väčšia energetická efektívnosť znamená aj menej dodaného tepla. Neprotirečíte si?

Moja odpoveď je jednoduchá. Ak má zákazník záujem o produkt v oblasti energetických úspor, prečo mu ho neponúknuť? Chceme využiť každú príležitosť. Ak takýto projekt nezrealizujeme my, urobí tak niekto iný.

Na ktorú skupinu zákazníkov sa s novými produktmi zameriavate?

Z môjho pohľadu je najväčší potenciál vo verejnej správe. Tento sektor je dlhodobo poddimenzovaný, je tam naozaj veľký priestor na úspory. Základným problémom v budovách verejnej správy sú okná. Tam, kde nie sú vymenené, dochádza k veľkým únikom tepla cez zastarané výplne.

Zaujímavá je pre nás aj bytová sféra, ktorú zastrešujú veľkí správcovia.

Čo si vlastne môžeme predstaviť pod energetickými službami?

Všetko sa začína energetickým poradenstvom. Týka sa to hlavne spotreby budov. Ak identifikujeme, kde sa dá dosiahnuť úspora, napr. technickým opatrením alebo zmenou prevádzky, odberateľa na to sami upozorníme.

Ďalej ponúkame energetický audit. Predstavuje komplexný návrh riešení s vyčíslením energetického resp. finančného potenciálu úspor. 

Nasledujú konkrétne technické riešenia, počnúc návrhom na výmenu okien alebo realizáciu zateplenia. Ďalšou oblasťou je hydraulické vyregulovanie a termostatizácia, ktorej sa doteraz venovala len malá pozornosť. Naši odborníci sa postarajú o nastavenie riadiaceho systému tak, aby sa energia v rámci budovy distribuovala a spotrebovala čo najoptimálnejšie.

V neposlednom rade vieme zabezpečiť správu energetických zariadení. V oblasti energetiky je čoraz viac legislatívy a teda aj povinností. Zákazníka touto službou odbremeníme. Všetky povinnosti, ktoré súvisia so správou  a optimálnou prevádzkou takýchto zariadení, prenesieme na naše plecia.

Spravujete teda aj zariadenia, ktoré nie sú pripojené do vášho CZT?

Presne tak. Službu ponúkame aj pre tých zákazníkov, ktorí nie sú aktuálne v našom CZT portfóliu. V mnohých prípadoch sú objekty so zariadeniami  mimo nášho zásobovacieho územia, kde sa nenachádzajú rozvody STEFE.

Ak si vlastník budovy rieši výrobu tepla sám, prostredníctvom plynovej kotolne, okrem správy vieme zabezpečiť aj technické opatrenia, ktorými dosiahne väčšia efektívnosť a spoľahlivosť. Môže ísť o zmenu nastavenia riadiaceho systému, čiastočnú alebo kompletnú výmenu technológie. Ak napríklad tepelné čerpadlá nie sú vybavené frekvenčným meničom, tak ich spotreba elektriny je podstatne vyššia ako u moderných zariadení.

V miestach, kde je to možné, nebolo by z vášho pohľadu výhodnejšie presvedčiť prevádzkovateľov kotolní, aby sa pripojili naspäť do CZT?

To sa aj momentálne deje. Prapôvodný zámer, prečo sme sa vôbec rozhodli ísť do správy energetických zariadení, je ten, aby sme získali naspäť tých  zákazníkov, ktorí sa kedysi z nášho centrálneho vykurovania odpojili.

Stalo sa tak z rôznych dôvodov – finančných alebo možno aj kvôli tomu, že v dávnej minulosti naša dodávka tepla nebola tak spoľahlivá a kvalitná, akou je dnes. Za posledné roky sme prešli veľkou modernizáciou, ale ak si chceme získať zákazníkov naspäť, musíme si získať ich dôveru. Správa zariadení je presne o tom. Ak podpíšete kontrakt na správu a preukážete, že ste naozaj spoľahlivým partnerom, tak v momente, keď takéto zariadenie dožíva, máte dobrú príležitosť presvedčiť partnera, že CZT je pre neho lepším riešením.

Spravujeme napríklad aj dožívajúcu kotolňu od SBD Banská Bystrica. V uplynulých týždňoch sa nám podarilo presvedčiť zákazníkov, ktorí patria pod tento okruh, aby sa pripojili na naše rozvody. Toto konkrétne nie je príklad návratu do CZT. Spomínaná kotolňa bola samostatná, len doteraz sme zákazníkov nevedeli presvedčiť, prečo by sa mali k nám pripojiť.

Pokiaľ ide o odpájanie sa objektov zo systému CZT, je v Banskej Bystrici tento problém stále tak vypuklý ako bol v minulosti?

STEFE Banská Bystrica je v tejto oblasti špecifická. Saldo pripojení do CZT je ďaleko vyššie ako počet odberateľov tepla, ktorí od nás v minulosti z rôznych dôvodov odišli. Napríklad za posledné tri roky od nás odišiel iba jeden zákazník, aj to iba z dôvodu zrušenia prevádzky objektu.

Je to aj výsledkom toho, že za posledných sedem rokov sa snažíme skvalitniť naše služby. Chceme si vybudovať taký vzťah so zákazníkom, aby nás považoval za stabilného partnera, ktorý ponúka férovú cenu za teplo.

Aké projekty s garantovanou úsporou (tzv. EPC) ste už zrealizovali?

Vlani sme sa ako STEFE Banská Bystrica pustili do piatich pilotných EPC programov. V spolupráci s mestom sa realizovali úsporné opatrenia na piatich základných školách. V rámci nich sa vymenili staré okná za plastové, došlo k hydraulickému vyregulovaniu a termostatizácii budov.

Dokáže sa tento typ projektov splatiť výhradne z dosiahnutých úspor?

Objem finančných prostriedkov v týchto projektoch dosiahol 1 milión eur, ktorý sa bude splácať z energetických úspor počas nasledujúcich 10 rokov.

V pilotných projektoch bolo ale potrebné zaplatiť prvú akontačnú splátku. Osobne si totiž neviem predstaviť, že by sa opatrenia takéto rozsahu dokázali splatiť počas jednej dekády čisto len z energetických úspor. Možno iba za predpokladu, že by spomínané budovy boli v úplne dezolátnom stave.

Spomenuli ste úspory, v akej výške sa pohybujú v prípade týchto škôl?

Energetická úspora sa pohybuje v priemere okolo 18 až 20 % z pôvodnej spotreby budovy. Závisí to ale od prípadu k prípadu. V niektorých školách už boli okná čiastočne vymenené, prípadne mali za sebou aj hydraulické vyregulovanie a termostatizáciu. Tam je úspora prirodzene menšia. Máme ale aj školy, ktoré dosahujú úsporu viac než 30 %, pretože boli v zlom stave.

Mesto Banská Bystrica je menšinovým vlastníkom firmy. Bola akcionárska štruktúra výhodou pri snahe o realizáciu EPC projektov?

Musím povedať, že iniciátorom týchto projektov bola samotná Banská Bystrica. Z pohľadu mesta je výhodné najmä to, že spoločnosť STEFE na seba prenáša všetky riziká, ktoré súvisia s dosahovaním stanovených úspor.

Existuje v podobných projektoch možnosť využívať rôzne dotácie?

Ku každému projektu sa snažíme pristupovať individuálne. V oblasti financovania máme široké možnosti. Snažíme sa využívať aj dotované programy pre oblasť energetickej efektívnosti ako napríklad SlovSEFF alebo MunSEFF, ktoré poskytuje Európska banka pre obnovu a rozvoj prostredníctvom slovenských bánk.

Posledným projektom s podporou programu SlovSEFF bola rekonštrukcia tepelného hospodárstva v priemyselnej fabrike v Slovenskej Ľupči.

Ponuka nových služieb je relatívne široká. Máte dostatok odborníkov?

V súčasnosti sa snažíme využiť najmä naše vlastné kapacity. Jedinou výnimkou je energetický audit, kde zatiaľ nemáme potrebný počet špeciálne vyškolených zamestnancov. Tieto služby si zastrešujeme externe.

V budúcnosti budeme analyzovať, ako sa tento trh rozvinie a tomu prispôsobíme aj naše kapacity resp. ďalšie vzdelávanie pracovníkov.

Uvažovali ste niekedy aj nad tým, že začnete ponúkať dodávku plynu?

Zvažovali sme aj túto možnosť. Angažujeme sa zatiaľ ako sprostredkovateľ. Každoročne máme s naším dodávateľom plynu zmluvne dohodnutý určitý objem plynu, ktorý môžeme na trhu ponúknuť.

Snažíme sa túto našu výhodu ponúknuť ako bonus pre našich nových zákazníkov v oblasti energetických služieb. Ak spotrebiteľ prevádzkuje vlastnú kotolňu, ktorá spotrebováva plyn, ponúkame mu zvýhodnenú cenu od nášho partnerského dodávateľa. Dodávka plynu za zvýhodnené ceny ale musí byť naviazaná na energetickú službu, ktorú mu poskytujeme.

Plánujete pokračovať v spolupráci s mestom na ďalších projektoch?

Snažíme sa naďalej rokovať s predstaviteľmi mesta, ale aj VÚC, ako zvýšiť energetickú efektívnosť budov v ich vlastníctve. V meste je stále dostatok  objektov, najmä škôl, ktoré nespĺňajú požiadavky energetickej efektívnosti.

Verím, že sa nám spolu s novým vedením mesta podarí zrealizovať ďalšie zmysluplné projekty v oblasti znižovania energetickej náročnosti  budov.

S Ondrejom Borguľom (STEFE) sa zhováral Michal Jesenič. Ondrej Borguľa je predseda predstavenstva a generálny riaditeľ STEFE Banská Bystrica. Prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis, perex a fotografie: energia.sk

© energia.sk

K téme