Priemysel je zatiaľ bez konkrétnych nízkouhlíkových ambícií
Na konferencii venovanej priemyselným emisiám tento týždeň odborníci biznisu, štátnych i európskych inštitúcií diskutovali o skúsenostiach pri riešení environmentálnych problémov, o energetickom mixe a bezpečnosti.
Viacerí panelisti sa zhodli na tom, že v prvom rade pri energetických otázkach vždy rozhoduje cena a dostupnosť. Podľa manažéra predaja a energetických služieb v spoločnosti Slovenské elektrárne Andreu Pancottiho sa k týmto základným kritériám v posledných 10 – 20 rokoch pridala udržateľnosť. EÚ si napríklad do roku 2030 stanovila za cieľ zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na koncovej spotrebe na 27 %, týka sa to však únie ako celku.
OZE len ako doplnok
Európske odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov má pritom celkový ročný obrat 129 miliárd EUR a zamestnáva vyše milióna ľudí. Zástupcovia ministerstva životného prostredia aj hospodárstva na podujatí pripomenuli, že SR trvá na technologicky neutrálnom prístupe a pri OZE ráta len s doplnkovou úlohou.
Slovensko ako celok tým pádom požiadavku na nízkouhlíkové ciele splní vďaka dostavbe ďalších dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach. Ich spustenie je oficiálne naplánované na koniec roka 2016, resp. 2017. Následne bude z pohľadu bilancie Slovensko disponovať prebytkom výroby elektriny.
Michal Fabuš zo združenia ASPEK poukázal na to, že jeden jadrový blok by dokázal zvládnuť aj nápor dopytu po energii v prípade masovejšieho rozšírenia elektromobility.
Paradoxy
Zatiaľ čo ministerstvá aj priemyselné podniky akceptujú európsky systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS) ako najefektívnejší nástroj znižovania emisií, podpora významnejšej miery dekarbonizácie slovenského priemyslu vyzerá skôr vlažne. Zástupcovia štátu aj firiem argumentujú tým, že náš priemysel, ktorý tvorí vysoký podiel HDP, je energeticky náročný. Práve znižovanie energetickej náročnosti priemyslu alebo budov by však mali byť hlavnými cieľmi európskych i národných politík na zvyšovanie energetickej efektívnosti.
Navyše podniky v niektorých štátoch, ako sú Bulharsko, Poľsko alebo Česká republika, stále dostávajú časť emisných kvót zadarmo. Tie na Slovensku si ich musia v prípade potreby dokupovať. Dôvodom je to, že nespĺňame stanovené podmienky, ktoré sa vzťahujú k nízkej miere prepojenia elektrizačnej sústavy s okolitými krajinami a tiež ich vysokému podielu fosílnych palív na domácej výrobe elektriny.
Zjednodušene povedané – slovenské podniky nemajú kvóty zadarmo preto, že sme dobre prepojení so susednými štátmi (viac než 60 % výrobnej kapacity našich elektrární) a máme v energetickom mixe vysoký podiel nízkouhlíkového jadra, na ktoré sa chceme spoliehať aj v budúcnosti. Pre ilustráciu treba dodať, že vlani u nás atómové elektrárne vyrobili až 57 % elektriny, tie na fosílne palivo necelých 13 %.
Michal Fabuš zároveň na konferencii poukázal na ďalší paradox v slovenskej energetike, a to negatívna prezentácia obnoviteľných zdrojov, čo sa týka ich vplyvu na veľkoobchodné ceny elektriny, ale najmä na koncové ceny elektriny či tepla. „Dosť ma prekvapuje, že sa za všetko vinia OZE a ich využívanie. Aspoň ja to, bohužiaľ, vidím ináč,“ poznamenal. „Ak sa pozriem do správ, povedzme, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, tak v mestách, ktoré kúria trebárs biomasou, zoberú [výrobcovia] zhruba polovičný doplatok oproti tým, ktoré kúria zemným plynom.“
Bezpečnosť a konkurencieschopnosť
Ako poznamenali viacerí prednášajúci, je potrebné myslieť na energetickú bezpečnosť a poučiť sa z plynovej krízy z roku 2009. Lívia Vašáková zo Zastúpenia EK na Slovensku uviedla, že výhodou pripravovaného projektu európskej energetickej únie je to, že ide o integrovaný celok dlho existujúcich politík. Spomínaná plynová kríza a potreba diverzifikácie dodávateľov plynu pre európskych odberateľov boli východiskovými bodmi pre vznik tejto iniciatívy.
Slabou stránkou EÚ je podľa Vašákovej konkurencieschopnosť podnikov z pohľadu ich geografického umiestnenia. „Žiaľ, v tejto súťaži EÚ vychádza ako drahšie miesto pre podnikanie. Máme vyššie ceny elektriny aj plynu pre koncových spotrebiteľov,“ zdôraznila. Veľkoobchodné ceny elektriny sú naopak až 3-krát nižšie než boli v roku 2008, čo nemotivuje firmy k vytváraniu ďalších výrobných kapacít.
Zároveň poukázala na to, že záber energetickej únie je oveľa širší než len otázka bezpečnosti dodávok plynu. Na adresu vnútorného trhu uviedla, že cieľom je, aby fungoval bez technických a regulačných obmedzení. Pri fyzických prepojeniach, hlavne tzv. projektoch spoločného záujmu (PCIs) presadzovaných Európskou komisiou, je potrebné riešiť najmä výhodnosť pre obe strany zúčastnené na tomto type projektov.
Konferencia „Priemyselné emisie 2015“ sa konala 5. – 6. októbra v Bratislave. Zorganizovala ju Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku (ASPEK). Portál energia.sk bol mediálnym partnerom podujatia.
© energia.sk
K téme
