Príbeh o drahej elektrine pre priemysel už úplne nesedí
Veľkí priemyselní odberatelia na Slovensku dlhé roky opakujú, že ich náklady na energie, najmä na elektrinu, sú podstatne vyššie než v iných európskych štátoch, čo ich znevýhodňuje v konkurenčnom boji. Dôvodom majú byť predovšetkým poplatky, ktoré platia na podporu obnoviteľných zdrojov a kombinovanú výrobu elektriny a tepla a spolu s dotovaním domáceho uhlia sa skrývajú v tzv. tarife za prevádzkovanie systému (TPS).
Vo svojom nedávnom pozičnom dokumente, ktorý v apríli tohto roka vydala Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), sa okrem iného uvádza, že „problém je aj naďalej aktuálny a akútny a je nevyhnutné ho začať riešiť čo najskôr“.
Zdá sa, že v rámci aktuálnych príprav reformy TPS, ktorú má na starosti ministerstvo hospodárstva, majú veľké podniky, vyhraté. Uvažuje sa totiž o tom, že firmy z vybraných odvetví prípadne aj fabriky s vysokou elektroenergetickou náročnosťou, by mali 85-percentnú zľavu z podpory OZE a KVET. Aby sa ale bremeno poplatkov neprenieslo len na domácnosti a menších podnikateľov, výpadok v systéme by sa musel pokryť zo štátneho rozpočtu, t.j. z príjmov získaných aj tak od fyzických a právnických osôb.
Prekážka pre investorov?
To, či sú alebo nie sú vysoké ceny elektriny strašiakom pre zahraničných investorov, sme sa opýtali uznávaného ekonóma a stratéga Nenada Paceka, ktorý radí regionálnym i globálnym manažérom firiem z celého sveta.
„Pri rozhodovaní, kde umiestniť novú investíciu, sledujú naši klienti všetky terajšie náklady a projekcie nákladov v budúcnosti. Nepočul som o žiadnej spoločnosti, ktorá by nechcela prísť na Slovensko kvôli vysokým cenám energií,“ uviedol Nenad Pacek pre náš portál.
Európska komisia vo svojej pravidelnej ročnej správe o Slovensku v minulosti kritizovala vyššie ceny energií, ktoré môžu negatívne zasiahnuť rozpočty domácností i firiem. Podľa tej poslednej ale očakávala v tomto roku skôr ich pokles.
Komisia naopak vyzdvihla, že „vnímaná miera korupcie je naďalej vysoká a pôsobí ako významná prekážka podnikania“. Ani túto stránku Pacek nevidí obzvlášť tragicky v porovnaní s ostatnými štátmi strednej Európy.
„Slovensko je stále považované za atraktívne, aj keď máme klientov, ktorí sa čoraz viac obávajú rastúcich nákladov na prácu alebo nedostatku pracovnej sily,“ dodal renomovaný ekonóm. Podľa neho ale nejde len o výlučný problém Slovenska – trpí ním väčšina krajín strednej Európy.
Nenad Pacek na jeseň vystúpi na konferencii Energofórum 2017, pričom sa vo svojej prednáške zameria na vplyv svetovej ekonomiky na energetický sektor.
Situácia sa zlepšila
Ešte donedávna sa mohli priemyselné firmy na Slovensku v diskusiách s politikmi oprávnene sťažovať na to, že za elektrinu platia jedny z najvyšších cien v celej Európskej únii. Posledné tri roky to už tak jednoznačne neplatí. Podľa údajov Eurostatu boli priemerné ceny elektriny pre slovenský priemysel od roku 2014 nižšie než bol v priemer v celej EÚ. Ako potvrdzujú grafy nižšie, čiastočne priaznivý vývoj sa týka viacerých pásiem ročnej spotreby elektriny.
Stále najdrahšiu elektrinu ale majú firmy u nás v porovnaní s konkurentmi z ostatných krajín Vyšehradskej štvorky. Len v pásme odberu viac než 150 GWh elektriny ročne platia už od roku 2012 slovenské fabriky nižšiu cenu než tie maďarské.
Priemerné ceny elektriny pre priemysel v €/kWh (ročná spotreba medzi 500 – 2000 MWh)
Priemerné ceny elektriny pre priemysel v €/kWh (ročná spotreba medzi 20 – 70 GWh)
Zdroj údajov: Eurostat (ceny zahŕňajú všetky dane a poplatky; vzťahujú sa vždy k 1. polroku daného roka)
© energia.sk
K téme
