Pri výstavbe atómovej elektrárne pomáhajú aj 3D modely
Hlavnou výzvou pri súčasných projektoch výstavby jadrových blokov je dokončiť ich v stanovenom termíne a v rámci určeného rozpočtu. Po celom svete sa podľa údajov IAEA aktuálne buduje 68 reaktorov, z toho 25 v Číne a 9 v Rusku. V Európskej únii ide o 4 bloky atómových elektrární – dva v Mochovciach a po jednom vo Francúzsku a Fínsku, pričom všetky čelia problémom s odkladom spustenia prevádzky a navyšovaním pôvodne odhadovaných nákladov.
V snahe zlepšiť plánovanie, bezpečnosť a organizáciu práce, znížiť kapitálové výdavky počas celého životného cyklu elektrárne a tiež urýchliť a ľahšie kontrolovať proces výstavby sa rozširuje používanie digitálnych technológií vrátane 3D platformy. Ruská firma NIAEP-ASE, dcérska spoločnosť korporácie Rosatom, využíva na svojich projektoch tzv. Multi-D technológiu. Ide o pokročilú metodiku riadenia výstavby, ktorú vytvorili v spolupráci so softvérovými spoločnosťami Dassault Systèmes (Francúzsko) a Intergraph (USA).
V praxi ju firma využíva pri výstavbe nových blokov Rostovskej atómovej elektrárne a tiež v Ostroveckej elektrárni v Bielorusku. Jadrový blok Rostov 3 bol do siete pripojený 27. decembra 2014. Aktuálne prebieha testovanie prevádzkových podmienok a kontrola bezpečnostných systémov. Spustenie komerčnej prevádzky sa predpokladá v júli 2015.
Vedúci marketingovej podpory Multi-D v spoločnosti NIAEP-ASE Alexej Sačik tvrdí, že vďaka tejto metodike sa výstavbu tretieho bloku v Rostove podarilo skrátiť najmenej o dva mesiace.
Vysvetlil, že hlavným princípom Multi-D je zhromažďovanie dát na jednom mieste. „V jednej z databáz zhromažďujeme všetky dáta z celého cyklu výstavby a prevádzky priemyselného podniku. Každá zmena je okamžite prenesená do tejto centrálnej databázy, takže sa nemôže stať, že by sme v jednom čase mali dve rôzne dokumentácie k jednému celku,“ podotkol s tým, že práve jednotnosť dokumentácie bola dlho vnímaná ako zásadná pre hladký priebeh výstavby, ale nedarilo sa ju zaviesť do praxe.
3D model potrubia sekundárneho a terciárneho okruhu jadrovej elektrárne, Zdroj: NIAEP-ASE
Na otázku, čo spôsobuje oneskorenie výstavby a rast nákladov Sačik reagoval: „Projektanti musia myslieť na podnik ako celok a zároveň musia vnímať jednotlivé detaily. Musia mu porozumieť od malého čerpadla až obrovský objekt ako celok. Jadrová elektráreň nie je ako rodinný dom alebo činžiak, vo vnútri budov sú desaťtisíce rôznych zariadení, vedú tu rôzne potrubia, rôzne elektrické rozvody. Odpoveď, ako sa s tým vyrovnať je jednoduchá – potrebujete sa naučiť procesné inžinierstvo. Tento odbor umožňuje porozumieť všetkým činiteľom, ktoré ovplyvňujú výstavbu od dodávateľov zariadení a materiálov cez legislatívne požiadavky, až po obyvateľstvo okolitých obcí. Veľké priemyselné podniky sú komplexné nielen samy o sebe, ale majú tiež komplexné väzby na svoje okolie.“
Zároveň priznal, že na zahraničných projektoch zatiaľ táto metodika nie je príliš používaná, pretože väčšina týchto projektov bola zahájená pred pomerne dlhou dobou a jej spätné zavádzanie na pokročilých projektoch nemá veľký význam.
Rosatom vytvoril aj svoj „typický projekt atómovej elektrárne“ s názvom VVER-TOI. Podľa Sačika stačí pri jeho použití vykonať úpravy podľa prírodných podmienok, ktoré panujú v danej lokalite a vymeniť jednotlivé zariadenia za konkrétne typy, na dodávku ktorých sú uzatvorené zmluvy. „Projektovanie novej elektrárne je predovšetkým o úpravách existujúcich technických dát, aby zodpovedali potrebám projektu,“ dodal.
© energia.sk
K téme
