Pri povoľovaní MVE sa orgánmi verejnej správy porušujú základné práva
„Procesy, ktoré naši právnici zistili v povoľovacích konaniach a postupoch orgánov verejnej správy, poukazujú na to, že ochrana životného prostredia ani nebola predmetom pozornosti orgánov verejnej správy. Za najzávažnejší nedostatok z môjho pohľadu považujem to, že sa nevyhodnocuje ekonomická hodnota rieky, lebo dnes často používame pojmy len v eurách, čo si vieme predstaviť. Hodnotu živého toku rieky my nemáme vôbec ocenenú, tak ako môžeme povoľovať zásahy do jej toku, keď nevieme ani jej hodnotu?“ priblížila dnes na tlačovej konferencii pri prezentácii prieskumu Dubovcová.
V takýchto povoľovacích konaniach by podľa nej súčasťou rozhodovania mala byť vedomosť o tom, čo rieka prináša z pohľadu na životné prostredie. „A akú hodnotu v nej máme v našej spoločnosti a až na základe toho porovnávať, či prínos, ktorý bude z výroby energie z vodného toku, je naozaj prínosom, či je to dotovaná výroba energie, či sa oplatí, aby sme prerušili živý tok rieky. Z nášho výsledku je zrejmé, že my sa touto problematikou na všetkých úrovniach našich orgánov, ani strategických, ani rozhodovacích, vôbec doteraz nezaoberáme. To je to, čo bude VOP presadzovať, teda aby sa zmenilo a aby rozhodovanie bolo kvalifikované,“ dodala Dubovcová.
Ako ďalej uviedla k výsledkom prieskumu v Správe o ochrane životného prostredia postupom orgánov verejnej správy pri povoľovaní výstavby MVE, neodborné a v niektorých prípadoch protiprávne konanie orgánov verejnej správy viedlo k nedostatočnému posúdeniu vplyvov stavieb na životné prostredie a následne k zníženiu kvality ŽP a biodiverzity.
Podľa prieskumu VOP najčastejšie dochádzalo k porušeniu práv účastníkov povoľovacích iných konaní, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nedodržaniu zákonom stanoveného postupu či nesplneniu požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Prichádzalo tiež k nesplneniu požiadavky vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, k porušeniu povinnosti svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou a k porušeniu ďalších povinností s dosahom na základné práva.
V čase realizovania prieskumu bolo podľa správy VOP v SR vybudovaných 203 funkčných MVE. Pre prípadnú výstavbu nových MVE bolo identifikovaných 368 technicky využiteľných profilov. V návrhu Aktualizácie koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu (HEP) vodných tokov SR, vypracovanom Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR v decembri 2016, je 375 profilov s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom. Z toho do zoznamu podmienečne vhodných na realizáciu nových MVE je zaradených 58 profilov.
Úrad VOP na základe svojich zistení odporúča MŽP SR zabezpečiť, aby boli dôkladne, odborne a verejne posúdené kumulatívne vplyvy viacerých MVE na toku alebo jeho časti, a to v primeranej miere ako na úrovni strategických dokumentov, tak aj pri posudzovaní a povoľovaní jednotlivých vodných stavieb. Na tento účel by mali vypracovať metodický materiál pre posudzovanie kumulatívnych a synergických vplyvov MVE na ŽP.
Envirorezortu odporúča VOP taktiež transparentnosť procesu „prideľovania“ profilov na výstavbu MVE, zabezpečiť zverejňovanie zápisníc z rokovaní komisie pre využívanie HEP na internetovej stránke MŽP.
MŽP, ako aj Ministerstvu dopravy a výstavby (MDV) SR navrhuje VOP zabezpečiť spracovanie materiálu o princípoch dobrej správy a ich uplatňovaní v konaniach orgánov verejnej správy. Navrhuje rezortom zároveň zabezpečiť, aby orgány verejnej správy venovali adekvátnu pozornosť zohľadneniu najlepších dostupných vedeckých poznatkov v posudzovacích a povoľovacích procesoch.
MŽP: Envirorezort sprísnil celý proces posudzovania pre MVE
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR reagovalo, že aj po skúsenostiach z minulosti sprísnilo a stransparentnilo celý proces posudzovania pre malé vodné elektrárne (MVE). Ako pripomenul hovorca Tomáš Ferenčák, v polovici januára tohto roka vláda schválila Aktualizáciu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu (HEP) vodných tokov SR do roku 2030. „Materiál stanovil jasné pravidlá, kedy MVE podlieha procesu posudzovania,“ informoval ďalej hovorca MŽP.
Po novom tak povinnému posudzovaniu podľa Ferenčáka podlieha každý nový projekt MVE s výkonom nad 0,1 megawattu (MW), s výkonom do 0,1 MW podlieha zisťovaciemu konaniu. „Aktualizácia (koncepcie) zároveň uvádza aj povinnosť zverejňovania zmlúv medzi správcami vodných tokov a žiadateľmi o výstavbu MVE,“ zdôraznil.
„Týmito opatreniami práca MŽP nekončí. Práve naopak, do procesu chceme vliať ešte väčšiu transparentnosť. Pripravujeme ďalšie nové požiadavky, ktorých splnenie budú musieť žiadatelia o výstavbu MVE preukázať. Naším cieľom je ešte viac sprehľadniť výber žiadateľov. V súčasnosti hľadáme najvhodnejšiu formu posúdenia žiadostí, najmä pri profiloch, kde sa bude uchádzať viac záujemcov,“ dodal Ferenčák.
„Všetkými nedostatkami, ktoré boli zistené v konaniach obcí pri vydávaní územných rozhodnutí pre MVE, sa príslušné orgány nášho rezortu budú zaoberať, a to v rámci inštitútov opravných prostriedkov podľa zákona o správnom konaní, uplatnených proti konkrétnym rozhodnutiam,“ doplnila v reakcii Karolína Ducká, riaditeľka odboru komunikácie a hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR.
Copyright © TASR 2017
K téme
