Prenosová sústava a distribučky hľadajú najlepší spôsob prideľovania kapacít pre OZE

V súčasnosti pri obnoviteľných zdrojov energií (OZE) je jedným z problémov ich pripojenie do elektrizačnej siete. Na jednej strane sa investori sťažujú na distribučné spoločnosti či Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS), že im odmietajú prideliť potrebné kapacity pre ich nový obnoviteľný zdroj.

Na druhej strane distribučky a prevádzkovateľ prenosovej elektrizačnej prenosovej sústavy upozorňujú na rôznych špekulantov, ktorí zbytočne blokujú uvoľnené kapacity.

Všetky zainteresované strany na online konferencii Smart NRG Fórum deklarovali, že chcú nájsť spoločnú cestu, ako pomôcť rozvoju obnoviteľných zdrojov energií na Slovensku a ako nanovo nastaviť prideľovanie kapacít v elektrizačnej sieti.

Veľké projekty

Jedným z lídrov v obnoviteľných zdrojov energií chce byť aj štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Ten má pripravené investície do OZE v objeme zhruba pol miliardy eur. Prvým veľkým projektom je veterný park pri Piešťanoch za 63 miliónov eur s celkovým výkonom 50 megawattov. Plynári však doteraz nezískali pre tento projekt pridelenú kapacitu v sieti.

„Jednou z hlavných bariér je pripojenie týchto obnoviteľných zdrojov energií do siete. Máme pripravený projekt veterných elektrární v Drahovciach, a najväčší problém je pripojenie tohto projektu do siete. Tak ja by som chcel vedieť, kde je problém, aký je tam plán,“ povedal na konferencii podpredseda predstavenstva SPP Marián Široký.

Ako na konferencii povedal predseda predstavenstva SEPS Peter Dovhun, celá diskusia pri obnoviteľných zdrojov energií má dve roviny. Jedna je emotívna a druhá faktická. „Ja by som išiel skôr do tej faktickej. Malé a lokálne zdroje vieme s našimi plánovanými investíciami do roku 2030 pripájať. Otázkou zostáva kategória veľkých zdrojov. Pri nich musíme mať veľmi chladnú hlavu, jasné modely a prepočty. Vyzývame všetkých, aby sme išli krok po kroku. Dajme emóciu nabok, nechoďme do extrému, že teraz čo najviac otvorme dvere, pretože to nikomu nepomôže,“ dodal Dovhun.

Nechce robiť žiadne bariéry

Do roku 2030 by malo podľa neho na rezidenčných strechách pribudnúť inštalovaných tisíc megawattov OZE. Lokálne zdroje by mali dosiahnuť kapacitu do dvetisíc megawattov. SEPS pri týchto OZE nechce robiť žiadne bariéry. „Pri malých a lokálnych zdrojoch – tam nie je do roku 2030 potrebné dávať akékoľvek bariéry pri pripájaní,“ podotkol Dovhun.

S tým súhlasí aj manažér pre reguláciu spoločnosti Východoslovenská distribučná Branislav Sušila. „Nie je tam žiadna brzda, kapacity sa prideľujú,“ dodal Sušila. Podľa neho za dvanásť rokov východoslovenskí energetici evidovali záujem o pripojenie malých zdrojov s celkovou kapacitou 4 megawattov. Len za minulý rok to pritom bolo 6 megawattov a počas prvých troch mesiacov tohto roka taktiež 6 megawattov. Podobné to je aj pri lokálnych zdrojov.

Pri väčších zdrojov OZE sa podľa Sušilu treba baviť nielen o tom, či máme dostatok kapacít v sústave, ale aj konkrétne, kde tá kapacita voľná je. „Aby aj tí investori boli schopní plánovať projekty tam, kde to má zmysel a kde je to aj technicky možné,“ podotkol Sušila.

Východoslovenskí energetici

Východoslovenskí energetici pri veľkých zdrojov OZE majú v súčasnosti s investormi zazmluvnených 129 megawattov. Z toho 120 megawattov má už zmluvu o pripojení a zaplatený pripojovací poplatok. Reálne sa však pripojilo 0,7 megawattov.

„Čiže máme zazmluvnených 120 megawattov a pripojených 0,7 megawattov. Prečo je tento stav? Prečo sa tieto veľké zdroje nepripájajú. Nemôžeme to veľmi komentovať, ale zjavne tu nie je problém s tým, že by nedostali kapacitu. Môžeme sa baviť o tom, že sú tam nejakí špekulanti,“ povedal Sušila.

O možných špekulantov pri rezervácii kapacít siete pre výstavbu OZE hovorí aj riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba. „Existuje neefektivita v tom systéme prideľovania kapacít. Tu je potrebné v prvom rade nejako odtiaľ dostať preč. Tí špekulanti, ktorí v prvých mesiacoch zarezervovali skoro všetko, tak to je kategória, ktorá by mala byť minimalizovaná,“ povedal Karaba.

Zábezpeka proti špekulantom

Proti špekulantom treba podľa Širokého nastaviť nejakú finančnú zábezpeku, aby si uvoľnenú kapacitu v sieti nielen zarezervovali, ale začali ju aj využívať. „Keď za určitý čas nezačnú rezervovanú kapacitu využívať, tak by o finančnú zábezpeku prišli,“ povedal Široký. „Princíp finančnej zábezpeky je vhodná vec,“ myslí si Karaba.

Východoslovenská distribučná sa snaží už v súčasnosti obmedziť špekulácie zavedením pripojovacieho poplatku. Niektorých špekulantov to podľa Sušilu odradí, nie však všetkých.

„Mať nejaký poplatok, ktorý potom prepadne, je tiež cesta ako demotivovať možných špekulantov. V tom novom procese sa uvažuje o tom, že sa zavedie nejaký poplatok predtým, ako investor dostane vyjadrenia, aké sú technické podmienky. Ale už zaplatí nejaký poplatok, že má záujem o nejakú kapacitu, ale ešte nevie, či to bude pre neho technicky zaujímavé. Ak dostane potom investor vyjadrenia o technických podmienkach a rozhodne sa, že sú pre neho neakceptovateľné, tak sa mu vráti ten poplatok. Ak tie podmienky akceptuje, pokračuje v procese a bude mať termín, do ktorého bude musieť zdroj postaviť aj pripojiť. Ak to neurobí, prepadne mu ten poplatok a kapacita sa pridelí inému investorovi,“ vysvetlil Sušila.

Zmeny v primárnej legislatíve

Šéf SEPS Peter Dovhun si želá, aby ešte tento parlament prijal zmeny v primárnej legislatíve, ktoré umožnia prenosovej sústave, ako aj distribučným spoločnostiam od 1. októbra nastaviť nový systém prideľovania kapacít v sieti. „V prípade, ak sa tak nestane, budeme pokračovať v tom móde, v akom sme,“ konštatoval Dovhun.

„Sme v pokročilej fáze so SEPS, kde sme si vyladili celý proces, ako by to mohlo fungovať. Ak tam bude vôľa, tak v priebehu tohto roku by mohol byť nový systém presadený. Ale to nie je v našich rukách,“ uzarel Sušila.

K téme