Prehlbuje vyhláška ÚRSO nezákonnosť G-komponentu?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na začiatku novembra predložil na medzirezortné pripomienkovanie (MPK) novelu vyhlášky č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom. Do pripomienkovania sa zapojilo celkom 30 subjektov. Tí vzniesli 436 pripomienok, z ktorých 291 bolo zásadných. Najviac kritiky si vyslúžil bod číslo 3, ktorý opätovne otvára kauzu G-komponentu. Podľa Pavla Poláčka z advokátskej kancelárie Poláček & Partners sa regulátor snaží podzákonnou normou obísť zákon o energetike.
Zmena definície prístupu podľa ÚRSO
Povinnosť platiť poplatok známy ako G-komponent by mali aj tí výrobcovia, ktorí nemajú s prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o prístupe. „Podľa novej vyhlášky už prístupom nie je len prístup na základe zmluvy o prístupe, ale aj prístup na základe zmluvy o pripojení,“ doplnil. Predložená zmena nerešpektuje nález Ústavného súdu SR, ktorá platbu za G-komponent podmieňuje iba zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy. „Novela vyhlášky problematiku G-komponentu nerieši, ale nezákonnosť ešte viac prehlbuje.“
Zákon o energetike navyše podľa Poláčka striktne rozlišuje medzi prístupom do sústavy a pripojením do sústavy. Uzavretie zmluvy o pripojení je povinnosťou, ktorú musia splniť všetci výrobcovia elektriny. No uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy sa nevzťahuje na každého výrobcu. „Drvivá väčšina producentov elektriny z OZE vyrobenú elektrinu odovzdáva distribučnej firme resp. ňou poverenému subjektu na hraniciach sústavy, takže do sústavy nevstupuje a nevykonáva distribúciu elektriny,“ doplnil.
V rámci procesu MPK tento bod kritizovali aj iní hráči na energetickom trhu ako napríklad Slovenské elektrárne, Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov SR, Slovenský zväz výrobcov tepla alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Ak by vyhláška v navrhnutej podobe vstúpila do platnosti, najviac by poškodila výrobcov elektriny z malých vodných elektrární. Tí doteraz nemali povinnosť platiť poplatok, ale od januára by ho mali platiť bez ohľadu na to, či vyrábajú elektrinu alebo nie. „Namiesto toho, aby sme systém, ktorý je kritizovaný nielen na domácej pôde, ale aj zo strany Európskej komisie, naprávali, tak my ho naďalej krivíme,“ uviedla Veronika Galeková, riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) a upozornila tak na prebiehajúce šetrenie zo strany Bruselu vo fáze EU Pilot.
Záplavu pripomienok si vyslúžila aj povinnosť platiť tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) a tarifu za systémové služby (TSS) pre výrobcov v ostrovných prevádzkach, ktorí sú oddelení od distribučnej sústavy. „V praxi to znamená, že takéto zariadenia nemajú žiaden merač. Otázkou teda je, akým spôsobom bude meraná výroba, za ktorú by mali tento poplatok platiť,“ povedala Galeková. V absurdnom prípade podľa nej znamená takáto povinnosť platiť tarify aj za elektrinu vyrobenú v alternátore auta alebo v záhradnej solárnej lampe.
Po ukončení pripomienkovania novely bude zo strany ÚRSO nasledovať rozporové konanie. Ak by však bola vyhláška schválená v predloženom znení, Poláček nevylučuje, že jedinou možnosťou v tejto veci bude opätovne sa obrátiť na Ústavný súd SR.
Výrobcovia zelenej elektriny vydali spoločné stanovisko, v ktorom apelujú na ÚRSO, aby vypustil zo znenia novely kritické body. Pod vyhlásenie sa okrem solárnikov zo SAPI podpísala taktiež Asociácia malých vodných elektrární, Asociácia hydroenergetikov Slovenska, Komora užívateľov a výrobcov obnoviteľných zdrojov energie a občianske združenia Energia budúcnosti.
ÚRSO: Ústavný súd nespochybnil G-komponent
Iný názor na vec má regulačný úrad, ktorý stále tvrdí, že s platbou za prístup je všetko v poriadku. „G-komponent bol u nás zavedený transparentne, plne v súlade s platným nariadením Európskej komisie číslo 838 z roku 2010. Slovensko nie je ani zďaleka jediná krajina, kde G-komponent platí. Čo sa týka ostatných zmluvných vzťahov medzi účastníkmi trhu, k tým nemá úrad kompetencie sa vyjadrovať,“ uviedol pre TASR hovorca úradu Radoslav Igaz.
© energia.sk
K téme
