Predaj emisných kvót by mohol vyniesť 105 mil. eur
Predaj emisných kvót pre priemyselné firmy, ktorý od budúceho roka plánuje Slovensko zaviesť v súlade s novými pravidlami Európskej únie, by mohol priniesť odhadovaný výnos 105 mil. eur. Nové pravidlá vyplývajú zo zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý v utorok poslanci posunuli do druhého čítania. Právnou normou sa národná rada zaoberá v skrátenom legislatívnom konaní.
Podnikateľský sektor v prvých dvoch obchodovacích obdobiach dostával emisie pridelené, takže za ne neplatil. Podľa nových pravidiel Európskej komisie (EK) niektoré podniky, predovšetkým v oblasti výroby elektrickej energie, už emisie budú nakupovať kompletne, niektoré výrobné podniky časť emisií dostanú a časť budú musieť kúpiť.
Slovenská republika má pridelených 32,2 mil. emisných kvót, pričom približne 15 miliónov ton kvót si budú musieť firmy kupovať. Cena týchto emisných jednotiek EUA na trhu je asi 7 eur za tonu, takže envirorezort z nej stanovil odhadovaný výnos na budúci rok. „Samozrejme, my nevieme, či cena na trhu sa bude zvyšovať alebo znižovať, pretože sú ambície EK stiahnuť určité množstvo emisných kvót z trhu, aby sa zvýšila cena a ešte viac sa tým motivovali firmy a podnikateľské subjekty, aby investovali do nových technológií a znižovali objem úniku emisií do ovzdušia,“ vysvetlil minister envirorezortu Peter Žiga (Smer-SD).
Polovica výnosu pôjde na veľké projekty. „Päťdesiat percent z výnosu z predaja emisných kvót sa použije na financovanie veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré budú v hodnote nad 200-tisíc eur,“ uviedol Žiga. Na takéto projekty je potrebná notifikácia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou, o ktorú rezort požiada po schválení zákona. Potom budú vedieť pripraviť peniaze pre priemyselné podniky na obnovu technologických zariadení, ktoré produkujú nadmerné množstvo CO2 a ostatných skleníkových plynov. Žiga odhaduje, že to bude v druhom polroku 2013.
Ďalších 10 % výnosov plánujú využiť na financovanie štátnej pomoci prevádzkam, v ktorých sa predpokladá riziko značného úniku uhlíka. Na Slovensku je to podľa Žigu päť alebo šesť závodov. Tie by mohli pre nutné zapojenie do schém obchodovania s emisiami Slovensko opustiť a presunúť sa napríklad mimo územia EÚ, na miesto, na ktoré sa nové pravidlá nevzťahujú. „V tomto prípade pôjde o kompenzácie týmto firmám,“ dodal Žiga.
Na financovanie „de minimis“ zelených projektov typu zatepľovanie, výskum, vývoj, modernizácia zariadení s úsporou energie pôjde 20 % výnosu. Zvyšných 20 % pôjde na zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy, napríklad na protipovodňové opatrenia.
Vláda prvé rokovanie o zákone o obchodovaní s emisiami 28. septembra prerušila, lebo envirorezort diskutoval s ministerstvom financií, kde majú skončiť utŕžené peniaze za emisie. „Ja som spokojný s výsledkom, je to kompromis,“ povedal minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) po schválení návrhu vládou začiatkom novembra. Pripomenul, že najprv musia výnosy z predaja kvót prísť do rozpočtu, potom musí MŽP notifikovať schémy pomoci, čo nejaký čas potrvá. „Kľúčové je, že vždy budeme musieť spolurozhodovať o balíku peňazí, ktorý na dané schémy pôjde a tak sa to bude diať z roka na rok,“ dodal. Vláda už v budúcom roku ráta, že podporí program zatepľovania. Ráta sa aj s pomocou veľkým zamestnávateľom, ktorí sú veľkí odberatelia elektrickej energie. Na to sú podľa Kažimíra možnosti aj v iných schémach.
Zdroj: SITA
K téme
