Predaj elektrární: strategická voľba i politická zbraň
S prebiehajúcim predajom majoritného podielu v Slovenských elektrárňach sa množia špekulácie o možných záujemcoch.
Na pozadí konfliktu na Ukrajine sa do popredia dostáva najmä potenciálny záujem ruského Rosatomu, hoci firma záujem o elektrárne, minimálne navonok, neprejavila.
Ak je ruský štátny investor rizikom pre našu energetickú bezpečnosť, aké páky má Slovensko na to, aby zabránilo či zmiernilo vnímanú hrozbu?
Bezpečnosť je totiž vždy vec vnímania, v politike najmä vnímania zo strany voličov.
Kde nájsť kupca?
Súčasná i minulé vlády vždy boli a sú naklonené rozvoju spolupráce s Moskvou. V aktuálnom programovom vyhlásení vlády do roku 2016 sa v kapitole o bilaterálnej spolupráci dokonca priamo hovorí o osobitnom zameraní na rozvoj spolupráce s Ruskou federáciou.
Možno by sa tým dal ospravedlniť jej ambivalentný postoj k okupácii Krymu, k podpore separatistov na východe Ukrajiny a tiež opatrný prístup k reverznému toku plynu. Po takmer šalamúnskom rozriešení reverzu však vládu čaká možno ešte tvrdší oriešok.
Kde nájsť potenciálne vhodného kupca, ktorý pár mesiacov pred voľbami do samospráv a menej ako dva roky pred parlamentnými voľbami dokáže verejnosť presvedčiť, že urýchli dostavbu dvoch blokov Mochoviec?
Zároveň by to mal byť investor, pre ktorého by slovenská vláda v napätej medzinárodnej situácii nemala strácať politické body.
Štát, presnejšie Fond národného majetku, ako menšinový akcionár nemá takmer žiadny vplyv na výber nového veľkého partnera.
Ekonomika či geopolitika?
Presvedčiť vedenie Enelu o tom, aby prihliadalo na možné záujmy Slovenska či predvolebné potreby jednotlivých strán, nebude jednoduché.
Napokon, aj súčasný väčšinový vlastník Slovenských elektrární je vlastnený rôznymi investičnými fondmi či zadlženou talianskou vládou, pričom sa všetci usilujú o čo najvýhodnejší predaj a po odchode zo stredoeurópskeho trhu využitie sľubnej príležitosti pre rozvoj podnikania mimo Európy.
Časovo a finančne neistá dostavba Mochoviec, vysoké doterajšie aj nové úvery Slovenských elektrární, nie veľmi transparentná regulácia v slovenskej energetike, vyhliadka pretrvávajúcich nízkych cien elektriny na veľkoobchodnom trhu – to nie sú veľké lákadlá pre investorov, ktorí sledujú bezprostredné príležitosti rastu a čisto komerčné záujmy.
Preto sa verejnosť a v rámci nej aj mnohí odborníci právom obávajú možnosti príchodu korporácie, pre ktorú by mohlo byť hlavným motívom rozšírenie politického vplyvu.
Západoeurópske energetické skupiny u nás pred pár rokmi využili šancu, ktorú ponúkal vstup do EÚ a potreba rozvíjať trhové hospodárstvo. Dnes sú však jednak oslabené ekonomickou krízou, jednak kapitálovo podvyživené aj vďaka procesu liberalizácie v EÚ a rozbitiu niekdajších monopolov.
Dôsledky sme videli napríklad v odchode E.ON-u a GDF SUEZ zo Slovenského plynárenského priemyslu či skupiny EDF zo Stredoslovenskej energetiky. Ponúka sa preto niekoľko scenárov.
Stranícka matematika
Je zrejmé, že novým akcionárom bude musieť byť niekto zo zahraničia, avšak voči prípadným nevítaným investorom by mala vláda čo najskôr vyslať jasný signál. Boli by napríklad záujemcovia z Číny alebo Južnej Kórey vítaní? Aktívne kontakty s Kóreou v posledných dňoch tomu nasvedčujú.
Deformované prostredie slovenskej energetiky však možno zníži očakávaný zisk z predaja Slovenských elektrární natoľko, že predložiť ponuku si budú môcť dovoliť aj firmy alebo konzorciá, ktoré by inak nemohli súperiť s veľkými štátnymi korporáciami.
Čerstvá téma predaja podielu v Slovenských elektrárňach je predovšetkým ukážkou významu a zároveň zraniteľnosti nášho energetického sektora. Bez toho, aby sme mali aktualizovanú energetickú politiku, dostatočné páky a stabilný mechanizmus na ochranu strategických podnikov, vláde zostáva len kľučkovanie v ustanoveniach akcionárskych zmlúv a snaha využiť aký-taký vplyv na európskej politickej scéne či na súkromné firmy. Pri získavaní bodov pred blížiacimi sa voľbami však budú musieť politici ešte viac kalkulovať s možnými rizikami a stratami.
Ako naznačujú aj reakcie z opozície, vstup (ne)vhodného majoritného akcionára do nášho najväčšieho producenta elektriny môžu ako zbraň použiť viaceré strany.
Upozornenie: Text vychádza 25.7.2014 v denníku SME.
K téme
