Právnici skomplikovali plány Komisie s Nord Streamom 2
Bruselský portál Politico zverejnil uniknutý dokument s názorom právneho odboru Rady EÚ, v ktorej sú zastúpení ministri členských krajín Únie. Podľa právnikov európska exekutíva nemá čo vyjednávať s Ruskom o vybudovaní nových plynárenských potrubí popod Baltské more a podmienkach ich prevádzky.
Argumenty Európskej komisie, na základe ktorých žiada mandát pre rokovania s Moskvou o Nord Streame 2, označili za nesprávne. Rozhodnutie o tom, či vyjednávať s Moskvou o dohode alebo nie, je podľa nich otázkou politického charakteru.
Medzinárodné právo, nie európske
Právnici skúmali, či sa právne predpisy EÚ v oblasti energetiky vzťahujú na plynovod Nord Stream 2 a či má EÚ kompetenciu obmedzovať právo členského štátu na dovoz energie z tretích krajín na svoje územie. Došli pritom k jasnému záveru, že smernica 2009/73/EÚ sa na projekt nevzťahuje a ani legislatívci EÚ ju pri schvaľovaní nezamýšľali aplikovať na offshore časti importných plynovodov s tretími krajinami.
Pred niekoľkými rokmi pritom Európska komisia presvedčila Bulharsko, aby sa pravidlá tretieho energetického balíčka aplikovali na ruský projekt South Stream, dôsledkom čoho Moskva projekt zrušila. Analytici tvrdia, že hlavný rozdiel medzi týmito dvoma plynovodmi je postoj najväčšej európskej ekonomiky – Nemecka. Berlín sa vtedy aktívne usiloval South Stream zastaviť, zatiaľ čo teraz opozícia prichádza z krajín strednej a východnej Európy a Berlín nový plynovod označuje za komerčný projekt.
Právnici uviedli, že projekt nebude v právnom vákuu, ako tvrdí Komisia, keďže bude podliehať relevantným pravidlám medzinárodného práva vrátane morského práva. V ich stanovisku sa tiež píše, že Nord Stream 2 zvýši schopnosť Únie odolať dopadom bilaterálnych sporov medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa v posledné roky pravidelne objavovali.
Ide už o druhé stanovisko, ktoré hovorí v prospech podporovateľov Nord Streamu 2. Oddelenie právnych služieb EK začiatkom roka 2016 tiež uviedlo, že plynárenská smernica z roku 2009 sa nevzťahuje na časť projektov, ktoré prechádzajú cez exkluzívne hospodárske zóny a teritoriálne vody členských štátov EÚ.
Rokovací mandát a veto Nemecka
Európska komisia tvrdí, že projekt ide proti záujmom diverzifikovať zdroje a trasy pre plyn a ohrozuje ekonomické záujmy strednej a východnej Európy aj zisky, ktoré má Ukrajina z tranzitu plynu.
Slovenský eurokomisár pre energetickú úniu Maroš Šefčovič požiadal koncom júna zástupcov členských štátov EÚ o mandát na rokovanie s Ruskom o plynovode Nord Stream 2. V septembri uviedol, že ambiciózny mandát Európskej komisie pre rokovania s Ruskom podporuje 13 krajín Únie.
V právnickom názore z 27. septembra 2017 sa však píše, že ak by Komisia mandát získala, Nemecko by malo mať právo veta. EÚ totiž nemá právomoc rozhodovať o zložení národného energetického mixu a dodávateľoch energie na jeho územie.
Dve nové potrubia s plánovanou ročnou kapacitou 55 miliárd metrov kubických sa majú do prevádzky spustiť v roku 2019. Hlavným developerom je ruský Gazprom, finančnými investormi sú veľké energetické spoločnosti zo západnej Európy – Uniper, OMV, Shell, Wintershall a Engie.
© energia.sk
K téme
