Postaviť atómku na liberalizovanom trhu je takmer nemožné
Magwood navštívil SR na pozvanie predsedníčky ÚJD Marty Žiakovej. Foto: energia.sk/Jesenič
Čo dnes považujete za najslabšiu stránku jadrovej energetiky?
Za veľký problém momentálne považujem slabo rozvinutý jadrový priemysel v niektorých krajinách. Ide o dôsledok nedostatku skúseností pri výstavbe atómových elektrární. Stojí nemálo úsilia a času dať dokopy tím odborníkov, kvalifikovaných firiem, dodávateľov a subdodováteľov, ktorí sú schopní postaviť elektráreň nákladovo efektívne. V niektorých prípadoch to môže vyústiť až do výrazného prekročenia rozpočtu, ako to môžeme pozorovať napríklad v elektrárni Olkiluoto 3 vo Fínsku. Napriek tomu, cesta pre zlepšenie existuje.
Za ešte väčšiu výzvu však považujem tvorbu politík. Pokiaľ jadrové elektrárne nebudú v niektorých krajinách podporované podobne ako obnoviteľné zdroje energie, investovať do tohto druhu energie bude veľmi náročné. Ceny silovej elektriny sú v niektorých častiach dňa dokonca záporné. V súčasnom stave na trhu si viem len ťažko predstaviť, ako niekto investuje do novej atómky. V USA je väčšia regulácia, o niečo podobné sa snažia vo Veľkej Británii. No postaviť novú jadrovú elektráreň na liberalizovanom trhu je dnes takmer nemožné.
Ako vnímate nedostatok finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení v Európe?
Myslím si, že rozsah tohto problém sa často preháňa. Väčšina členských krajín Agentúry pre jadrovú energiu má prísne zákony, ktoré od prevádzkovateľov vyžadujú, aby si odkladali prostriedky na zadnú časť jadrového palivového cyklu. Vo väčšine prípadov sú tieto finančné zdroje ekonomicky „zdravé“.
Často však dostávam otázku, či bude dostatok prostriedkov na vyraďovanie elektrárne aj v prípade, keď sa predčasne ukončí jej prevádzka. Pripúšťam, že niekde môžu vzniknúť problémy. V USA sú normy prísnejšie, financie určené na vyraďovanie musia byť k dispozícii neustále, inde je prístup flexibilnejší.
Po Fukušime sa pozornosť sústredila na bezpečnosť. V Belgicku sa nedávno objavili hrozby útoku teroristov na atómovú elektráreň. Sú podľa vás dnes jadrové zdroje pripravené čeliť aj takýmto hrozbám?
Vždy sa dá spraviť viac. Som presvedčený, že v oblasti fyzickej ochrany infraštruktúry majú niektoré krajiny medzery. Niekde sú elektrárne chránené ozbrojenými zložkami, inde zase nie. Každá krajina si zvolí prístup, ktorý je z jej pohľadu ten najlepší. No ide tiež o oblasť, ktorá si vyžaduje spoluprácu.
William Magwood a šéf dostavby mochoveckých blokov John Clark. Foto/video: energia.sk
V zásade si ale myslím, že v ochrane bezpečnosti neexistuje nič, čo by špeciálne prekvapilo regulačné orgány. Jadrové dozory dlhodobo vedia o podobných hrozbách a náležite v týchto veciach konajú. Špecifickým prípadom je kyber bezpečnosť, ktorá sa neustále mení a vyvíja. V jadrových elektrárňach v USA, o ktorých mám lepší prehľad, sa ochrane bezpečnosti venuje pozornosť už dlhý čas. Americkí prevádzkovatelia o svojich skúsenostiach informujú svojich partnerov. Časť prevádzkovateľov sa tým inšpiruje, iní prijali vlastný prístup.
Ako veľmi sa podľa vás majú zohľadňovať názory okolitých štátov, ktoré sa cítia ohrozené existujúcimi alebo plánovanými jadrovkami? Hlasným kritikom jadrových plánov Slovenska je Rakúsko
Je povinnosťou každej krajiny, aby so susedmi koordinovala, čo plánuje. Ak sa pripravuje výstavba jadrovej elektrárne v blízkosti hranice, dobrý sused by mal počúvať názory a pripomienky susediaceho štátu. Nakoniec ale vždy platí, že zodpovednosťou vlády je vždy robiť to, čo je najlepšie pre jej občanov. A to bez ohľadu na to, či sa jedná o výstavbu atómovej elektrárne alebo nie.
Čo považujete za najväčší mýtus, pokiaľ ide o financovanie nových atómových zdrojov?
V posledných rokoch sme v Európe svedkami toho, ako náklady na výstavbu jadrových elektrární prekračujú plánované rozpočty. Za najväčší mýtus ale považujem, ak na základe individuálnych pochybení vznikla predstava, že tento stav sa automaticky vzťahuje pre celé odvetvie. Južná Kórea sa systematicky venuje výstavbe reaktorov, svoje projekty je schopná sprevádzkovať načas a v rámci rozpočtu ako napríklad v Spojených arabských emirátoch.
Na strane druhej existuje tiež veľa príkladov, ako sa to robiť nemá. To súvisí s tým, o čom som už hovoril – nedostatku kontinuálnej skúsenosti s výstavbou. Tvrdím iba, že nie je správne zameriavať sa výhradne na neúspešné projekty.
Snímka z návštevy dozorne tretieho bloku AE Mochovce. Foto: energia.sk/Jesenič
Počas vášho pôsobenia na dozornom úrade v USA ste dohliadali na dostavbu druhého bloku elektrárne Watts Bar. K obnovenie prác došlo po 22 rokoch. Na Slovensku ste práve absolvovali obhliadku staveniska tretieho bloku AE Mochovce. V čom sú si tieto projekty podobné?
Je tam veľa podobností i rozdielov. No kým Mochovce mali stavebné povolenia potrebné pre dokončenie a elektráreň bola celý čas pod drobnohľadom Úradu jadrového dozoru (ÚJD), vo Watts Bar bolo potrebné opätovne naštartovať licenčný proces a dokázať, že všetky komponenty spĺňajú štandardy. Hoci v prípade Mochoviec to bola drahšia cesta, stálo to za to, pretože tento proces sa môže dokončiť v rýchlejšom čase. ÚJD podľa mojich informácií sleduje proces dostavby veľmi pozorne a v súlade s bezpečnostnými predpismi.
William D. Magwood je generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD. Vo funkcii je od septembra 2014. Predtým pôsobil štyri roky ako jeden z piatich komisárov v US Nuclear Regulatory Commission. V rokoch 2005 až 2010 sa venoval nezávislému strategickému poradenstvu. Od roku 1998 do roku 2005 bol riaditeľom pre jadrovú energetiku na Ministerstve energetiky USA. Riadil tiež výskum elektrárenských spoločností a programy pre jadrovú politiku na Edison Electric Institute vo Washingtone. Ako vedec pôsobil vo Westinghouse Electric Corporation.
© energia.sk
K téme
