Poslanci sa opäť obracajú na ústavný súd. Ide o 600 miliónov eur ročne

Energetická legislatíva a regulácia čoraz častejšie končia na Ústavnom súde (ÚS). Len nedávno sudcovia rozhodli vo veci zavedenia G-komponentu a tiež ustanoveniach zákona o teple, a už sa môžu tešiť na ďalšiu kauzu – takzvanú TPS-ku.

Budúci týždeň podá skupina 35 parlamentných poslancov zo strany SaS a OĽaNO návrh na ÚS, v ktorom namietajú súlad ustanovení dvoch vyhlášok ÚRSO – o pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom (24/2013 Z. z.) a o cenovej regulácii v elektroenergetike (260/2016 Z.z.), ktorými sa zaviedla platba za prevádzkovanie systému, resp. špecifikujú takzvanú tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) a jej zložky. Návrh na začatie konania má náš portál k dispozícii.

Ide pritom o tretiu inštitúciu, ktorá sa má problémom zaoberať. Už 14 mesiacov leží obdobnážaloba na okresnom súde Bratislava I. Koncom septembra bola Európskej komisii predložená sťažnosť na nepriamu štátnu pomoc v podobe dotovania domáceho uhlia, ktoré sa k TPS vzťahuje. V pozadí všetkých týchto krokov stojí aktívna spotrebiteľská organizácia EICP.

Podľa Karola Galeka (strana SaS) je mechanizmus TPS-ky ukážkou toho, ako štát ťahá ľuďom z jedného vrecka peniaze, aby im potom z druhého mohol nasypať omrvinky.

„Zavedenie tejto tarify bolo pravdepodobne v rozpore s ústavou a zákonmi SR,“ uviedol Galek. Podčiarkol, že „to, čo mali ľudia ušetriť na cene elektriny vďaka poklesu ceny komodity na burzách, paradoxne doplatili kvôli zavedeným dotáciám.“

Čo je TPS?

Takzvanú TPS-ku vo svojich účtoch platia všetci odberatelia elektriny – domácnosti, malé firmy i veľký priemysel aj výrobcovia elektriny. Financuje sa z nej:

• výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov (napr. slnko alebo biomasa),
• kogenerácia elektriny a tepla, najmä zo zemného plynu či uhlia,
• domáca ťažba lignitu v Hornonitrianskych baniach Prievidza a jeho spaľovanie v elektrárni Nováky,
• a tiež časť nákladov na činnosti operátora trhu spoločnosti OKTE, ktorá je dcérskou firmou štátneho prevádzkovateľa prenosovej sústavy SEPS.

Ide teda o platenie aktivít a procesov, ktoré sú vynútené rozhodnutím vlády (dotovanie domáceho uhlia) alebo vyplývajú zo schválenej legislatívy (o podpore OZE/KVET alebo o fungovaní OKTE).

Výška TPS sa odvíja od koncovej spotreby elektriny na odbernom mieste. Presnú sadzbu TPS určuje regulačný úrad. Pre tento rok ju stanovil na úrovni 22,90 €/MWh (bez DPH). Posledné roky stihla značne narásť, v roku 2012 bola ešte vo výše 15,70 €/MWh. „Od roku 2009 tento poplatok  vzrástol o 1000 %,“ upozornil Peter Ďuriš, predseda inštitútu EICP.

Nižšiu sadzbu (iba 5 % z jej hodnoty) platia veľkí odberatelia priamo pripojení do prenosovej sústavy (napr. Slovalco či Duslo Šaľa), ktorí sú touto formou odmenení za stabilný odberový diagram a zároveň cenovo zvýhodnení oproti bežným spotrebiteľom.

Inkasovanie platby za prevádzkovanie systému a prerozdeľovanie výnosov má na starosti OKTE, ktorý je, ako sme spomínali, z TPS tiež financovaný.

O aký balík peňazí ide?

Najviac peňazí z TPS-ky smeruje na OZE a kogeneráciu, v posledných rokoch ale výrazne rástla aj uhoľná zložka. Výsledkom je, že dnes veľká časť peňazí z tarify, ktorá sa často spája s podporou zelenej energie, je vlastne dotáciou pre fosílne palivá.

Z údajov o koncovej spotrebe a zo stanovej sadzby TPS-ky vyplýva, že pri celkovej spotrebe elektriny na Slovensku v objeme cez 29 TWh predstavujú uvedené náklady zahrnuté v TPS-ke spolu sumu okolo 593 miliónov eur ročne (bez DPH). Podľa prepočtov uvedených v návrhu smerujúcom na ÚS sa jednotlivé zložky na tejto celkovej sume podieľajú približne v tejto výške:

• podpora výroby elektriny z OZE vo výške asi 408 mil. eur,
• podpora výroby elektriny kogeneráciou vo výške asi 92 mil. eur ročne,
• výroba a dodávka elektriny z domáceho uhlia vo výške asi 129 mil. eur ročne,
• náklady na ostatné činnosti OKTE vo výške asi 7,8 mil. eur ročne.

Slovenské rodiny sa tak cez TPS na uvedené aktivity skladujú v priemere sumou viac ako 60 eur ročne.

V čom vidia problém poslanci?

Opoziční poslanci, ktorých zastupuje Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group, v sťažnosti upozorňujú na to, že ide o vynútené náklady príslušných účastníkov trhu s elektrinou, ktoré sú kompenzované prostredníctvom tejto tarify. V skutočnosti by ale mali byť považované za tzv. ekonomicky oprávnené náklady spojené s výkonom podnikania v energetike, a teda v súlade so zákonom o regulácii by sa mali zohľadňovať v regulovanej cene toho-ktorého dodaného tovaru alebo tej-ktorej poskytovanej služby v sieťových odvetviach.

Žiaden zákon pritom bližšie nedefinuje a obsahovo nešpecifikuje TPS-ku, ani neustanovuje, ktorý účastník trhu s elektrinou ju má platiť ani komu sa má platiť. Platba a tarifa, ktorá má kvázi fiškálnu povahu obdobnú daňovej alebo poplatkovej povinnosti, vyplýva len zo sekundárnej úpravy, t.j. vyhlášok ÚRSO.

V sťažnosti zároveň poslanci poukazujú na to, že v rámci mechanizmu úhrady TPS-ky neexistuje žiadny priamy zmluvný vzťah medzi platiacimi odberateľmi elektriny a inkasujúcim subjektom OKTE, resp. konečnými prijímateľmi platby. Tarifu za prevádzkovanie systému považujú za autoritatívne určený poplatok, ktorý má len kompenzačné a fiškálne účely a platiaci odberatelia za ňu nedostávajú žiadne vecné protiplnenie. Navyše sa jej sadzba určuje v cenovom konaní vedenom len s OKTE, čím sa znemožňuje skutočne dotknutým osobám domáhať ochrany pred nezákonnosťou na súde.

Advokát Hanulák poukázal na český systém, kde bola TPS transparentne zavedená zákonom a zároveň stanovený jej strop v prepočte asi na úrovni 18,70 €/MWh.

Podľa poslancov ÚRSO prekročilo svoje právomoci vyplývajúce zo zákona. Úrad tiež mal nedovoleným spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok, tým že z neho odčerpáva všetkým odberateľom aj samovýrobcom elektriny a tiež do práva na spravodlivý proces, keďže platitelia nemajú možnosť TPS nijak ovplyvniť. Upozorňujú tiež na zásah do práva na podnikanie, keďže sa nezohľadňujú skutočné náklady spojené s plnením povinností, napr. Slovenským elektrárňam pri výrobe elektriny z domáceho uhlia ani prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav pri výkupe elektriny z OZE/KVET. Napokon sa mal porušiť zákon o regulácii v spojení so zákonom o cenách.

© Text a foto: energia.sk

K téme