Posilní štát moc Javysu na úkor jadrovej bezpečnosti a trhovej ekonomiky?
V súčasnosti však prebieha na Slovensku séria nenápadných krokov, ktorými sa má táto problematika „zamiesť po koberec“ a presunúť na budúce generácie. Má sa zvýhodniť postavenie spoločnosti Javys na trhu – posilnením jeho monopolu. Zároveň sa majú zlegalizovať podmienky, pri ktorých nebude existovať účinná motivácia, verejná kontrola a ani reálna zodpovednosť za naplánovanie či vybudovanie trvalého úložiska rádioaktívnych odpadov. Čo je na tom pravdy? Ako vlastne Javys hospodári s majetkom štátu? Čo by mala urobiť vláda?
Čo je vlastne Javys?
Javys je akciová spoločnosť v 100% vlastníctve štátu, ktorá vykonáva práva akcionára prostredníctvom Ministerstva hospodárstva. Predmetom činnosti Javysu je vyraďovanie (t.j. demontáž a likvidácia) odstavených jadrových elektrární A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach a spracúvanie rôznych druhov rádioaktívneho odpadu. Dôležitou činnosťou Javysu je zároveň dočasné skladovanie a trvalé ukladanie jadrového odpadu ktorý vzniká počas prevádzky jadrových elektrární a pri ich vyraďovaní. Javys má byť taktiež zodpovedný za trvalé ukladanie vysoko rádioaktívneho jadrového odpadu a vyhoretého paliva po ukončení prevádzky elektrárne. Hlbinné úložiská pre tento odpad však ešte nie sú ani len naplánované a nie je známe kedy budú vybudované. Pritom práve trvalé ukladanie do hlbinného úložiska má tvoriť viac ako polovicu všetkých finančných nákladov od prispievateľov do tzv. Jadrového fondu. Tento biznis je v princípe večný, pretože jadrový odpad sa z technického hľadiska „raz a navždy“ zlikvidovať nedá: treba sa oň starať neustále aj po jeho trvalom uložení. Okrem toho legislatíva zakazuje, aby sa jadrový odpad ukladal mimo svojej krajiny pôvodu, takže Javys má biznis zaručený a nie je pritom motivovaný aby sa odpad trvale uložil.
Ako však financovať takýto biznis?
Hlavným zákazníkom Javysu sú občania Slovenska. Likvidáciu odstavenej A1 a V1 síce zabezpečuje Javys, ale náklady na to mu vo veľkej miere prepláca Národný jadrový fond. Zdroje do fondu na tento účel plynú automaticky – primárne od občanov a to v cene elektriny. Druhým zákazníkom Javysu je spoločnosť Slovenské elektrárne. Tá platí Javysu najmä za spracovanie rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva zo svojich jadrových elektrární. Obaja títo „zákazníci“ sú „nútení“ využívať služby Javysu, pretože iná firma s potrebnými licenciami na Slovensku nejestvuje. To prináša Javysu každoročne milióny EUR. (V Českej republike sa napr. údajne kvapalné odpady z ČEZu vyvážajú do Švédska na spracovanie, pretože je to finančne výhodnejšie.)
V Javyse hrozia konflikty záujmov
V iných krajinách s jadrovým programom sú činnosti, ktoré dnes vykonáva spoločnosť Javys, rozložené do viacerých nezávislých spoločností. Je to preto, aby nedochádzalo ku konfliktu medzi záujmom hospodárneho spracovania a skladovania rádioaktívneho odpadu na jednej strane a záujmom na jeho bezpečnom trvalom uložení na strane druhej.
Aj na Slovensku atómový zákon výslovne požaduje, aby rádioaktívny odpad ukladala osoba, ktorá je „nezávislá od pôvodcu rádioaktívnych odpadov“. Táto zákonná požiadavka je logická a zmysluplná, pretože producent, spracovateľ, likvidátor a skladovateľ odpadu môžu mať iné a niekedy až protichodné záujmy. Hrozba konfliktu záujmov na úrovni Javysu je obrovská, nakoľko odpad nielen spracúva a skladuje, ale je aj jeho pôvodcom v rámci svojich spracovateľských činností. Má tak prirodzenú motiváciu generovať na Slovensku čo najviac odpadu, aby ho následne mohol za peniaze od štátu prípadne SE a.s. lukratívne spracovávať a skladovať. Veľký objem odpadu Javys v súčasnosti vytvára a je jeho pôvodcom v rámci likvidácie svojich jadrových zariadení a vytvoril ako pôvodca odpadu aj v nedávnej minulosti, keď prevádzkoval elektráreň V1.
Keďže Javys podniká v oblasti nakladania s jadrovým odpadom a je aj sám jeho producentom, nie je v jeho obchodnom záujme vybudovať trvalé úložisko, práve naopak čo najviac odďaľovať jeho vybudovanie.
Napriek týmto do očí bijúcim faktom sa štát v súčasnosti snaží plne zlegalizovať vytvorenie monopolu a konflikty záujmov v Javyse. Prostredníctvom novely atómového zákona navrhuje zrušiť spomínaný konflikt záujmov a umožniť, aby mohla byť ukladateľom jadrového odpadu tá istá osoba, ktorá ho produkuje, spracúva, alebo ktorá vyraďuje odstavené elektrárne. Paradoxom je, že štát z tejto činnosti navrhuje vylúčiť také právnické osoby, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne, pretože tým priznáva, že činnosť v oblasti ukladania odpadov má konflikt záujmov s inými činnosťami v oblasti využívania jadrovej energetiky. Takto by vznikla na Slovensku rarita, pretože vo vyspelom svete s jadrovou energetikou je štandard, že za trvalé ukladanie jadrového odpadu a prevádzku hlbinného úložiska zodpovedá nezisková agentúra, ktorá je nezávislá od ostaných jadrových činností.
Na likvidáciu A1 a V1 chýba vo fonde 2,2 miliardy EUR
Ďalším alarmujúcim faktom je to, že na likvidáciu A1 a V1 v nominálnych cenách chýbalo začiatkom tohto roka vo fonde približne 2,2 miliardy EUR. Takáto suma predstavuje zhruba polovicu odhadovaného deficitu verejných financií na rok 2012. Na likvidáciu fungujúcich elektrární – V2 a EMO12 si našťastie spoločnosť Slovenské elektrárne, kontrolovaná Enelom, do fondu už dlhšie odkladá dostatok peňazí. Pokiaľ bude fond peniaze Slovenských elektrární riadne spravovať, spoločnosť by sa k nim mala dostať v čase keď budú potrebné.
Problémom je teda obrovský deficit na likvidáciu štátnych elektrární – A1 a V1, pretože tam kde nie sú financie, nemôže byť ani bezpečnosť. Odhadovaný deficit však zrejme ani nie je (a ani nemôže byť) presný (môže byť ešte vyšší), pretože likvidácia jadrovej elektrárne trvá obvykle niekoľko desaťročí a pretože hlbinné úložisko na trvalé uloženie vysoko rádioaktívneho odpadu a jadrového paliva ešte nie je ani vybudované, ani naplánované. Slovensko pritom dosiaľ žiadnu jadrovú elektráreň nevyradilo (odstavenie elektrárne V1 ešte nepredstavuje jej vyradenie) a chýbajú mu v tomto smere zásadné skúsenosti. Dokonca aj Európsky dvor audítorov nedávno upozornil Slovenskú republiku na to, že celkové odhady nákladov na vyraďovanie nie sú úplné, pretože stále nie sú k dispozícii kľúčové informácie o jadrovom odpade a o zariadeniach na jeho spracovanie, dočasné skladovanie a trvalé ukladanie.
Pre Slovensko žiaden problém
Javys riadený štátom sa však na likvidáciu A1 a V1 podujal prostredníctvom komplexu mnohých (aj európskych) projektov a lokálnych zákaziek, ktorých predmetom je najmä plánovanie a vykonávanie vyraďovania A1 a V1. Jadrový fond smelo odhadol aj celkovú sumu na ich konečnú likvidáciu a začal Javysu náklady poslušne preplácať. Zákaziek a projektov časom stále pribúda. Keďže vedenie Javysu aj jadrového fondu sa časom tiež obmieňa, znižuje sa schopnosť vyznať sa v pavučine týchto zákaziek a projektov a najmä v tom, či je odhadovaná suma správna a či bola zvolená najhospodárnejšia stratégia na zlikvidovanie A1 a V1. Táto neprehľadnosť vytvára obrovský priestor na nehospodárne konanie, ktoré môže viac prospievať určitým jednotlivcom, než štátu.
Vo svete je bežné, že štát na vyradenie starých jadrových elektrární zorganizuje medzinárodný tender a následne vyberie profesionálnu a skúsenú spoločnosť, ktorá nebude iba poskytovať poradenstvo, ale elektrárne kompletne zlikviduje. Na Slovensku sa o takejto možnosti ani len nediskutovalo a predpokladá sa, že na túto činnosť má výhradné právo len Javys. Je preto namieste položiť si otázku komu vyhovuje, že štátne A1 a V1 sa likviduje zo štátnych peňazí prostredníctvom neprehľadnej siete projektov a zákaziek štátnej firmy (Javysu), k ktorých profitujú súkromné slovenské firmy? Prečo sa A1 a V1 kompletne nezlikviduje na základe transparentnej medzinárodnej súťaže?
Občania zaplatia na likvidácie štátnej A1 a V1 koľko bude treba
Ako sme už spomenuli, peniaze na likvidáciu A1 a V1 zbiera Jadrový fond najmä od občanov a následne ich poskytuje Javysu. Naopak, spoločnosť Slovenské elektrárne si na likvidáciu V2 a EMO12 prispieva sama zo svojho zisku.
Bez ohľadu na to, aký je odhad nákladov na likvidáciu A1 a V1, Javys môže od fondu vždy požadovať viac peňazí a môže to vždy odôvodňovať napríklad zvýšenými nárokmi na bezpečnosť a ťažkopádnou technickou argumentáciou. Keďže vo fonde sedia skôr politickí nominanti než skutoční experti a keďže fond údajne nezamestnáva ani žiadneho právnika špecializovaného na túto oblasť, je zrejmé, že fond nebude schopný takýmto žiadostiam Javysu odborne oponovať a peniaze mu nakoniec vyplatí. Jadrovému fondu to však priveľmi prekážať nemusí, keďže toľko, koľko si Javys od fondu vypýta, si Jadrový fond následne vynúti zákonnou cestou od občanov tejto krajiny (vo forme špeciálnej „dane“ za dodanú elektrickú energiu).
Koľko bude likvidácia A1 a V1 naozaj stáť je stále neisté. Jadrový fond si z efektivity vynakladania prostriedkov ťažkú hlavu robiť nemusí. Isté totiž zostáva, že náklady zaplatia v konečnom dôsledku občania a to bez ohľadu na efektívnosť postupu Javysu. Verejnosť sa o nehospodárnosti nedozvie, pretože podstatné činnosti Javysu patria v zmysle zákona medzi utajované skutočnosti.
Chýba aj zodpovednosť za likvidáciu spracovateľských zariadení
Okrem zodpovednosti za vyradenie odstavenej elektrárne A1 a V1 je Javys zodpovedný aj za vyradenie zariadení, ktoré sám využíva na spracovanie jadrového odpadu, a ktoré bude jedného dňa taktiež potrebné zlikvidovať. Keďže Javys v týchto zariadeniach spracúva odpad pre Slovenské elektrárne, táto aktivita mu prináša ročne milióny eur. Javys sám si však na likvidáciu takýchto spracovateľských zariadení v jadrovom fonde sporiť nemusí. Jadrový fond mu podľa zákona musí peniaze poskytnúť z vlastných zdrojov, ktoré fondu opäť poskytnú občania.
Javys si teda môže dnes ponechať celý zisk z prevádzky spracovateľských zariadení, pričom na ich likvidáciu nemusí do fondu odviesť ani cent. Inými slovami, Javys môže zarábať milióny eur z prevádzky zariadenia, avšak nemusí niesť zodpovednosť za jeho likvidáciu.
Ako ďalej?
Netreba vymýšľať nič nové, stačí sa poučiť zo skúseností okolitých krajín. Na väčšinu položených otázok existujú jasné odpovede:
1. Decentralizovať monopol. Vláda by mala rozdeliť majetok Javysu tak, aby všetky úložiská a skladovacie zariadenia jadrového odpadu vlastnila a prevádzkovala nová nezávislá agentúra, pričom Javys bude ďalej vykonávať činnosti týkajúce sa likvidácie A1 a V1. Tým sa dodrží sa zákon a odporúčania medzinárodných expertov. Zároveň sa vzťahy medzi skladovateľom/ukladateľom odpadu a producentom odpadu viac priblížia trhovým podmienkam. Aby sa však zredukovala zneužiteľnosť prepojenia medzi Javysom a novozaloženou agentúrou, mala by vláda zabezpečiť aj to, aby tieto spoločnosti neboli kontrolované tým istým ministerstvom, čo je z hľadiska bezpečnosti a efektivity kľúčové. Tieto kroky by mali priniesť zvýšenú vzájomnú kontrolu a následne úspory pre štát a v konečnom dôsledku aj pre občanov.
2. Zefektívniť vyraďovanie A1 a V1. Vláda by mala docieliť stabilnejší a efektívnejší spôsob likvidácie A1 a V1. Spoločnosti v USA s tým majú skúsenosti, keďže proces vyraďovania jadrových elektrární už viackrát ukončili a tam, kde kedysi stáli jadrové elektrárne je dnes už zelená lúka. Aj v Nemecku sú s procesom vyradenia elektrárne s VVER reaktormi takmer hotoví. Nová vláda by preto mala zorganizovať medzinárodný tender na dokončenie prebiehajúcej likvidácie A1 a V1 a vybrať čo najskúsenejšiu firmu. Potom by lepšie poznala sumu zostatkových nákladov na likvidáciu (vrátane skladovania a ukladania odpadu) a mala by väčšiu istotu, že likvidácia je v správnych rukách. Menšia a krátkodobá investícia do medzinárodného tendra by mohla pre štát v konečnom dôsledku priniesť významnú dlhodobú úsporu a jasnejšiu predstavu o nákladoch a termíne dokončenia celkovej likvidácie.
3. Aj štátna firma by mala sporiť. Vláda by mala Javys donútiť k väčšej zodpovednosti za svoje hospodárenie. Mala by zmeniť zákon tak, aby aj Javys musel do jadrového fondu odkladať časť svojho zisku z prevádzky spracovateľských zariadení. V opačnom prípade hrozí, že za ich likvidáciu opäť zaplatia občania a Javys bude používať svoj zisk na neobhájiteľné aktivity typu sponzoring, ktorých hospodárnosť je nanajvýš pochybná.
4. Posilniť kontrolu. Vláda by mala sprísniť reguláciu celého procesu vyraďovania, aby sa uistila, že s financiami štátu sa narába hospodárne. Mala by preto posilniť práva jadrového fondu, ktorý by mal vopred kontrolovať aj opodstatnenosť podmienok jednotlivých tendrov organizovaných Javysom ako aj trhovú úroveň cien jednotlivých zákaziek. Nestačí, aby Jadrový fond kontroloval iba súlad zmlúv uzatváraných Javysom so všeobecným rozpočtom jadrového fondu, alebo súlad dodávateľských faktúr s podpísanými zmluvami.
5. Dať práva odborníkom. Vláda by mala zabezpečiť, aby spomínané inštitúcie viedli skutoční experti. Musí preto umožniť aj iným dotknutým subjektom (napr. prevádzkovateľom jadrových zariadení, verejnosti, zástupcom zamestnávateľských zväzov alebo spotrebiteľov) aby aj oni dosadzovali do daných inštitúcií expertov. Inšpiráciu možno nájsť napríklad vo Fínsku alebo v Českej republike, kde o nominantoch do tamojšieho jadrového fondu nerozhodujú len politici, ale aj prevádzkovatelia jadrových zariadení a zástupcovia verejnosti. Experti by mali mať prax z oblasti jadrovej energetiky a mali by prichádzať z lokálnych a medzinárodných jadrovo-energetických podnikov, nie z politických strán. Dnes nominantov v Javyse a v jadrovom fonde vyberá výlučne štát (ministerstvá, Úrad jadrového dozoru). Práve tým sa vytvára priestor na politizáciu tohto podnikania a práve preto to bude práve Javys, na ktorom sa najľahšie ukáže záujem súčasnej vlády chrániť záujem Slovenska.
O autorovi
Martin Podolan, J.D. má 13 ročnú právnickú prax. Pôvodne pôsobil v USA 6 rokov, kde získal titul Juris Doctor na Wake Forest University. Následne získal oprávnenia vykonávať advokáciu v štyroch krajinách (v Slovenskej republike, Českej republike, Anglicku v štáte New York) a je členom ich advokátskych komôr.
K téme
