Porovnanie slovenského a českého energetického trhu (časť 2/2)
Hlavnou úlohou regulácie v energetike by malo byť zabezpečiť služby, na ktorých je spoločnosť závislá, za odôvodnené ceny a zároveň regulovaným podnikom zaručiť primeraný zisk (tzn. regulovať výnosy na istej úrovni). Touto úlohou sú poverené regulačné úrady: ERÚ v ČR a ÚRSO v SR. Hlavným rozdielom medzi oboma krajinami je regulovanie nielen tzv. prirodzených monopolov (distribúcia a prenos), ale v SR aj dodávky energií pre domácnosti a malé podniky.
Pri výkone regulácie je dôležitá voľba jej metódy, pričom EÚ uprednostňuje motivačné metódy. Z nich najpoužívanejšia je metóda price-cap, ktorá sa aplikuje aj v SR. Regulátor pri nej stanovuje výpočet maximálnej ceny za regulované činnosti (v ideálnom prípade na dlhšie časové obdobie) a spoločnostiam sa otvára priestor na vytváranie nadzisku optimalizáciou nákladov. V ČR uprednostnili metódu revenue-cap, vhodnú pri očakávaných úpravách parametrov regulačného vzorca v priebehu regulačného obdobia. Táto metóda garantuje regulovaným subjektom istú mieru výnosov.
Regulačné obdobie sa v rámci EÚ líši. V SR aj ČR trvá 5 rokov. Na druhej strane, zmenami primárnej a podradenej legislatívy v rokoch 2012 – 2013 na Slovensku vznikla zo strany samotného energetického sektora otázka, či tieto úpravy a nové regulačné vyhlášky neznamenajú začiatok nového regulačného obdobia, počnúc 1. januárom 2014. Zrejme najzásadnejšou zmenou bolo opätovné zavedenie cenovej regulácie do segmentu malých podnikov, a to po 2 rokoch v aktuálnom 5-ročnom regulačnom období.
Platby za elektrinu po formálnej stránke zahŕňajú fixnú časť, platenú mesačne, a variabilnú časť odvíjajúcu sa od množstva odobratej elektriny. Z hľadiska účelu platby rozlišujeme platbu za dodávku a sieťové poplatky, ktoré sú v oboch krajinách regulované ako platby pre prirodzené monopoly.
Medzi SR a ČR sa líši štruktúra, ale predovšetkým takmer dvojnásobne výška sieťových poplatkov pre priemysel. Slovenskí odberatelia platia ešte navyše oproti ČR odvod do jadrového fondu a výrobcovia aj G – tarifu (resp. platbu za prístup do prenosovej alebo distribučnej sústavy).
Z hľadiska ceny dodávky je neustále diskutovaná regulácia domácností a malých podnikov v SR, ktorá v Čechách neexistuje (ceny reguluje samotný voľný trh vzťahom dopytu a ponuky). Zo skúseností z ostatných krajín vyplýva, že ak je cena komodity daná trhom a marža je administratívne ohraničená, z hľadiska atraktivity daného segmentu zákazníkov to nie je pre dodávateľov výrazne motivujúce.
Ponuky dodávateľov pre firemný segment sa v oboch krajinách delia na individuálne ponuky pre veľkoodber a spravidla cenníkové ceny pre maloodber. Rozdiel je v informovaní zákazníka o rôznych ponukách, čo je jedným z faktorov ovplyvňujúcich jeho vôľu zmeniť dodávateľa. V ČR dostáva prehľadné informácie o celej produktovej ponuke. Pokiaľ zákazník patrí do segmentu maloodberu, môže si porovnať verejne dostupné cenníky a k dispozícii má aj on-line kalkulačku výhodnosti ponúk. Na Slovensku sa cenníky pre neregulovaných podnikateľov spravidla nezverejňujú. Dodávatelia poskytujú predovšetkým informácie o akciách a zľavách, ktoré sú často neprehľadné a nejasne zadefinované, čo môže zákazníka odradiť.
Na Slovensku sme skúmali reálne (tzn. nie iba cenníkové) ponuky pre konkrétnych odberateľov s konkrétnym objemom a charakteristikou odberu. Potvrdil sa predpoklad, že konkurencia prináša výhody v podobe výhodnejších cien, čo však treba prelomiť, je nedôvera a obavy zákazníkov.
Z hľadiska dodávateľov by bolo transparentným krokom zverejňovať finálne ceny aj pre neregulovaný maloodber, a to i prepočítané po poskytnutí deklarovaných zliav, ktoré sú často neprehľadné a skresľujúce. Veľmi slabo zatiaľ účinkujú aj pridané služby, na prvom mieste sa pri rozhodovaní zákazníka i naďalej zdá byť cena.
Pri väčších odberoch pozitívne pôsobí rýchla a profesionálna odozva na požiadavky zákazníka. Odberateľ očakáva, že namiesto odvolávania sa na individuálny prístup bez reálnej alebo neskorej spätnej väzby alebo namiesto vypĺňania podrobných formulárov mu jeho dodávateľ poskytne odbornú asistenciu prostredníctvom svojho obchodného zástupcu.
Dôležitým hráčom v energetike je i samotný štát. Ak sa podrobnejšie pozrieme na zloženie finálnych účtov za elektrinu a plyn a ich beneficientov, zistíme, že značná časť príjmov skončí v štátnej pokladnici (podrobnejšie v časti I tohto dokumentu, dostupnej na stiahnutie na našom webe), hoci na verejnosti panuje skôr ten názor, že všetky zisky odchádzajú najmä bohatým (zahraničným) investorom.
Teda štát si musí rovnako uvedomiť svoju zodpovednosť za fungovanie tohto dôležitého odvetvia a dať na prvé miesto záujmy trhu prostredníctvom nezávislého regulátora a transparentnej a kvalitnej legislatívy. Až následne môže aj koncový zákazník nadobudnúť dôveru vo fungovanie trhu a naučiť sa využívať všetky jeho výhody, či už cenové alebo necenové, vo forme doplnkových služieb. Súčasne by bolo rovnako vhodné, aby i predstavitelia štátu vo svojich verejných vystúpeniach správnym spôsobom pomenovali finančný rozmer energetiky nielen z hľadiska zisku samotných podnikateľov v energetike, ale rovnako i z hľadiska významu a príspevku do verejného rozpočtu.
Pozn. red.: Úplné znenie porovnania je dostupné na tejto linke.
(c) energia.sk / energy analytics, s.r.o.
Zdroj: energy analytics, s.r.o.
K téme
