Poľsko možno znovu odloží výstavbu prvej jadrovej elektrárne

Projekt atómovej elektrárne predstavila predchádzajúca vláda v roku 2009. Jadro malo byť vtedy primárne alternatívou k uhoľným elektrárňam. Pokrok v projekte však pribrzdil jednak pád cien elektriny na burze, jednak havária v japonskej elektrárni Fukušima v marci 2011, ktorá mala negatívny dopad na verejnú mienku.

Na pozadí posledných plynárenských sporov medzi Ruskom a Ukrajinou sa však jadro stalo symbolom budúcej energetickej nezávislosti krajiny a zníženia dovozu ruského plynu. Aj preto sa medzi potenciálnymi realizátormi projektu neuvažovalo o ruskej spoločnosti Rosatom.

Zámer vybudovať prvú atómovú elektráreň v krajine je aktuálne v procese cezhraničného posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA).

Náklady nejasné

Tchórzewski v stredu uviedol, že vláda s projektom stále počíta. Nie je ale rozhodnutá, ako rýchlo bude výstavba pokračovať. Oficiálny termín pre spustenie prevádzky prvého bloku je teraz rok 2025, pôvodný termín bol rok 2020.

Minister upozornil, že náklady na výstavbu elektrárne s výkonom šesť gigawattov sú teraz 30 miliárd až 50 miliárd zlotých a počas výstavby môžu ďalej stúpnuť. Poľské médiá uvádzajú náklady 40 – 60 miliárd zlotých (v prepočte približne 9,4 až 14 mld. eur). Víťaz prípadného tendra by sa mal okrem zabezpečenia technológie a know-how podieľať aj na financovaní projektu.

V energetickom mixe Poľska dominuje uhlie, elektrárne aj infraštruktúra sú však zastarané. Nedostatočná rezervná kapacita predstavuje riziko pre bezpečnosť sústavy hlavne v dobe extrémneho počasia rastu spotreby elektriny. Príkladom boli horúčavy v lete 2015, kedy nebolo možné vodou dochladzovať uhoľné bloky – vody bolo nedostatok, navyše bola teplá. Uhoľné elektrárne a následne aj priemyselné podniky bolo nutné odstaviť.

Varšava sa zaviazala, že do roku 2020 bude podiel obnoviteľných zdrojov tvoriť 15 % hrubej konečnej spotreby energie, rastie najmä výkon veterných elektrární na severe krajiny.

ČTK, energia.sk

K téme