Poľsko a Čína plánujú spoluprácu oblasti ťažby plynu z bridlíc
Delegácia z čínskeho ministerstva pôdy a prírodných zdrojov o spolupráci rokovala v Poľsku minulý týždeň, dodal Brodziński, ktorý sám vlani navštívil Čínu, aby sa tam oboznámil s pokrokom pri ťažbe bridlicového plynu. Čínska strana potom navrhla zostaviť memorandum o spolupráci v prieskume ťažby bridlicového plynu. Dokument je teraz v počiatočnej fáze prípravy a podpísaný by podľa neho mal byť v nasledujúcich mesiacoch.
Čína v rokoch 2008 až 2014 uskutočnila takmer 800 vrtov v bridlicových horninách. Vlani z nekonvenčných zdrojov vyťažila 1,3 mld. metrov kubických plynu a plánuje v budúcich rokoch ťažbu zvýšiť na viac než 5 mld. metrov kubických.
Poľsko uskutočnilo okolo 70 vrtov, žiadny z nich sa ale zatiaľ neukázal byť vhodný k ťažbe, zvlášť z ekonomického hľadiska. Brodziński poznamenal, že aj tak je Poľsko teraz lídrom v EÚ v prieskume ťažby bridlicového plynu, za ním je Británia so zhruba 8 vrtmi.
Poľsko vkladá do bridlicového plynu veľké nádeje a dúfa, že mu pomôže znížiť jeho závislosť na ruskom plyne. Taktiež si od toho sľubuje obmedzenie spotreby uhlia, na ktorom je poľská energetika takmer úplne závislá. Podľa prieskumu z roku 2012 sa zásoby bridlicového plynu pohybujú v rozmedzí 346 a 769 miliárd metrov kubických. Spotreba plynu v Poľsku sa pohybuje okolo 15 miliárd metrov kubických ročne a väčšinu suroviny krajina dováža z Ruska.
Problémom ťažby v Poľsku je charakter podložia. Bridlicové skaly tam sú v oblasti od východného pobrežia Baltského mora cez stredné a východné Poľsko po Bielorusko a Ukrajinu hlboko pod krajinou a ukázalo sa, že v Poľsku je oveľa náročnejšie ich vyťažiť, než je tomu napríklad v USA. Podľa odborníkov je preto a ťažbu bridlicového plynu v Poľsku potrebné viac testov, viac času a oveľa viac peňazí.
Ropa z bridlíc sa ťaží metódou frakovania alebo hydraulického štiepenia. Táto metóda ale vyvoláva kontroverzné reakcie kvôli jej dopadu na životné prostredie a obavám, že môže spôsobovať zemetrasenie.
ČTK, energia.sk