Poliaci sa odstrihnú od Gazpromu, viac plynu chcú z Nórska
Súčasná zmluva Poľska s ruským Gazpromom vyprší v roku 2022. Varšava preto intenzívne pracuje na zvýšení svojej energetickej diverzifikácie. „Nahradíme dodávky z východu inými zdrojmi,“ povedal Piotr Naimski, poslanec, ktorý má v úrade predsedu vlády na starosti strategickú energetickú infraštruktúru. „Naša vláda nie je naklonená tomu, aby sa táto zmluva predĺžila,“ povedal v utorok v pléne Európskeho parlamentu v Bruseli, napísal server Politico.
Poľskí predstavitelia hovoria o tom, že projekt Northern Gate by mohol byť konkurenciou plánovaného plynovodu Nord Stream 2. Varšava patrí spolu so Slovenskom ku skupine krajín, ktoré sa voči plánom Gazpromu ostro vymedzujú.
Plyn z Nórskeho kontinentálneho šelfu by tak putoval do Poľska cez Dánsko. K tomu by bolo nevyhnutné vybudovať prepojku medzi Poľskom a Dánskom známu pod názvom Baltic Pipe. Projekt bol zaradený do európskeho zoznamu spoločného záujmu (PCI), vďaka čomu môže získať finančnú pomoc od Európskej únie. Teraz sa pracuje na štúdii uskutočniteľnosti. Ďalšie investície by potom smerovali do vylepšenia infraštruktúry medzi Nórskom a Dánskom.
Úspech na tretí pokus?
Snahy o vybudovanie poľsko-nórskej plynovej cesty pochádzajú z konca 90. rokov 20. storočia. V roku 2001 bola podpísaná dohoda o výstavbe plynovodu Baltic Pipe, ale po nástupe vlády premiéra Leszeka Millera došlo k ďalšiemu utlmenie týchto snáh. Tretia vlna záujmu o oživenie projektu sa objavila krátko v roku 2007.
Projekt by využíval aj čerstvo sprevádzkovaný LNG terminál Świnoujście. Ten má zohrávať kľúčovú úlohu v Severojužnom plynárenskom koridore, ktorý umožní prepravu plynu od Baltského až po Jadranské more. Jeho súčasťou je aj slovensko-poľské plynovodné prepojenie, ktoré je momentálne v procese prírpavy. Vylúčená preto nie je ani strategická podpora zo strany Bruselu. „Dúfajme, že tretí pokus vyjde,“ poznamenal Maroš Šefčovič, podpredseda EK pre energetickú úniu.
Prepravná kapacita prepojenia Northern Gate by mala dosiahnuť 10 miliárd metrov kubických ročne. To je zhruba rovnaký objem, aký v súčasnosti dodáva do Poľska ruský Gazprom a približne 75 % celkovej ročnej spotreby plynu v krajine. Treba však dodať, že ďalšími odberateľmi by mohli byť aj krajiny strednej Európy vrátane Slovenska.
Nórsko nie je proti, ale
Nórsky exportér sa k tejto myšlienke nestavia zamietavo. Súčasne ale tvrdí, že existujúca prepravná kapacita je nateraz dostatočná. Ako pripomenula veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva v Bruseli Oda Helen Sletnes, investovanie do plynárenskej infraštruktúry musí byť podmienená silnými signálmi zo strany priemyslu, čo v praxi znamená, že projekt musí mať ekonomický zmysel.
Nórsko momentálne dodáva zhruba štvrtinu plynu do Európy. K najväčším odberateľom patrí Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko. Podľa údajov prepravcu Gassco dosiahol roku 2015 export rekordných 108 miliárd kubíkov.
V súčasnom energetickom mixe Poľska dominuje uhlie. V rámci stratégie EÚ sa krajina zaviazala, že do roku 2020 bude podiel obnoviteľných zdrojov tvoriť 15 % na hrubej konečnej spotrebe energie. Náš severný sused si veľa sľuboval aj od ťažby plynu z bridlíc. Po odchode zahraničných koncernov ale s aktivitami v oblasti prieskumu ťažby bridlicového plynu skončili aj štátne firmy.
© energia.sk
K téme
