Polárne ľadovce môžu poháňať elektrárne na Kanárskych ostrovoch
Plávajúca ľadová hora len niekoľko sto metrov od Kanárskych ostrovov, nie je len virtuálna predstava, ale výsledok 3D simulácie. S nápadom prišiel francúzsky inžinier Geroges Mougin ešte v roku 1975, no až dnes jeho projekt naberá reálne kontúry. Ak by sa gigantický ľadovec podarilo k ostrovom dopraviť naprieč celým Atlantikom, slúžil by ako zdroj energie, pitnej vody aj klimatizácie.
„Ľadová hora má dvojité využitie,“ vysvetľuje Mougin. „Ľadovec prepravený do nízkych zemepisných šírok sa stáva zdrojom energie, jednak pri chladení už existujúcich elektrární, alebo napájaní elektrární OTEC (Ocean Thermal Energy Convertion).“ OTEC elektrárne využívajú tepelnú energiu mora a elektrina sa vyrába tak, že sa zužitkuje rozdiel medzi teplou vodou na povrchu a studenou v hĺbke.
Studená voda získaná topením ľadovej hory zároveň umožňuje klimatizovať rozsiahle zóny a môže sa využiť aj pre domáce potreby ako zdroj pitnej vody. Plávajúce ľadové hory, ktoré sa odtrhávajú od ľadovcov pri póloch sú totiž tvorené sladkou vodou na rozdiel od pobrežného ľadu zloženého zo slanej morskej vody. Topiaci sa ľadovec pri pobreží by bol užitočný pre miesta trpiace suchom, akými sú Kanárske ostrovy, Portugalsko alebo Maroko.
Modelovanie projektu mala na starosti spoločnosť Dassault Systémes. Všetky etapy boli v 3D simulácií, od výberu ideálnej plávajúcej hory pri Novej zemi v Severnom ľadovom oceáne, až po jej priplávanie na Kanárske ostrovy. Do úvahy sa počas simulácie brali aj meteorologické podmienky na trase plavby.
Výsledkom simulácie bol výber optimálnej ľadovcovej hory, ktorá by mala vážiť 7 ton. Zároveň musí byť tabelárna, teda plochá, pretože takáto hora má menšiu pravdepodobnosť že sa zlomí, alebo prevráti.
Georges Mougin chce ľadovú kryhu počas transportu prikryť akýmsi poťahom zo syntetického textilu, ktorý sa využíva na niektorých ľadovcoch s cieľom spomaliť ich topenie. Ten by bol zároveň doplnený obrovskou rybárskou sieťou aká sa používa na lov tuniakov, čím by sa vytvoril akýsi vodný matrac izolujúci celú ľadovú horu.
Plávajúca hora by podľa simulácie doputovala na Kanárske ostrovy za 141 dní a stratila by pritom „iba“ tretinu svojej hmotnosti. Aj napriek tejto strate by však stále bola schopná poskytovať vodu po dobu jedného roka pre 50-tisícové mesto.
Mougin povzbudený týmto virtuálnym úspechom teraz sľubuje aj „prvý statický pokus“ v zálive pri Novej zemi, aby so svojou spoločnosťou WPI overil účinnosť ochrany.
Viac o projekte, ako aj simulačné videá si môžete prezrieť na oficiálnej stránke projektu
ČTK, energia
K téme
