Podpora OZE je u nás dobrodružná aj schizofrenická
Pozrime sa na liberalizáciu trhu s energiami v Európe a u nás. EÚ sa už od 90. rokov snaží legislatívnymi balíčkami dosiahnuť vnútorný trh s elektrinou a plynom. Myslíte si, že niekdajšie predstavy sa naplnili, resp. kam sme sa dostali?
O liberalizovanom trhu na Slovensku možno hovoriť od nejakých rokov 2000 až 2001, kedy vznikli prvé návody a postupy. Pravdou je, že slovenský trh v tejto oblasti zaostáva za českým o niekoľko rokov. Aj keď nerád tento výraz používam, slovenský trh má svoje osobitnosti. Najväčšou osobitnosťou je maximálna miera regulácie, akú si človek ani nevie predstaviť. Presahuje to aj zdravý rozum. To, čo si pod pojmom „regulácia” človek normálne predstavuje, u nás prekračuje o tri kroky ďalej a regulujeme aj to, čo by sme skutočne nemuseli. Potreba regulácie vyplýva z toho, že niektoré činnosti v energetike sú prirodzene monopolné. Tie je treba regulovať. My však regulujeme aj veci, ktoré monopolný charakter nemajú. S nástupom liberalizácie sa vytvorilo konkurenčné prostredie, ktoré nebyť regulácie mohlo byť oveľa ďalej.
Dnes sa v Európe veľa hovorí o energetickej únii, rôznych zjednocovaniach trhu, cezhraničných výpomociach alebo cezhraničnej výmene. Všetko sa to dobre počúva, akurát že pokiaľ v jednej krajine cenová regulácia je, v druhej krajine nie je, v jednej krajine je zavedený G-komponent a v susednej nie je, tak to celé je viac-menej pre srandu. Najprv je treba zosúladiť politikov a zjednotiť vplyvy do regulačného prostredia a potom môžeme seriózne hovoriť o tom, že vznikne nejaká únia.
Čo považujete za najväčšie prešľapy v poslednom období, ktoré zasiahli do vývoja trhu?
Z tých európskych vplyvov sem zatiaľ hlbšie prenikol vynález pod názvom REMIT, pri ktorom ešte nikto nedokázal rozumne vysvetliť na čo to kto potrebuje. Pokiaľ niekomu vadí, že elektrina alebo aj plyn sa zobchoduje v reťazci od výroby až ku konečnému odberateľovi aj päťkrát, tak mu treba najprv vysvetliť, že existujú aj veľkoobchodné vzťahy, kde sú mínusové marže. To znamená, že potom sa v tomto reťazci niekedy môže stať, že práve vďaka konkurenčnému prostrediu sa komodita vo finále predáva lacnejšie, ako sa nakupuje.
Dosiaľ nechápem prínos REMITu. Rozumiem tomu, že niektoré IT firmy musia byť nesmierne vytešené z toľkého nárastu práce. Ale pokiaľ mám informácie o funkčnosti tohto nariadenia a postupe príprav zodpovednej agentúry ACER, tak to absolútne kapacitne nezvládajú. Je teda otázne, čo ďalej Únia vymyslí. Opakujem – o európskej energetickej únii sa dobre počúva, ale bez odstránenia regulačných excesov z niektorých krajín ide o nadprácu, ktorá nemá racionálny koniec.
Ako som spomínal, slovenský trh je výrazne deformovaný nadmernou reguláciou. Nárast administratívnej náročnosti pre účastníkov trhu s energiou, hlavne teda u dodávateľa, je za tých desať rokov priam neprekonateľný. Dostávame sa do etapy, keď našim problémom nie je či som nejaké oznámenie podal alebo nie, ale musím vlastniť potvrdenie o tom, že som ho podal. Ak by som totiž aj niečo podal, bez potvrdenia, neuspejem.
Aké pozitíva liberalizácie vnímate?
Keď zoberieme, že slávime 10 rokov liberalizovaného trhu a v segmente domácností môžeme hovoriť o siedmom až ôsmom roku liberalizácie, tak na prvý pohľad by mal byť najviac vysmiaty odberateľ. Ceny silovej elektriny a ceny plynu za túto dekádu najprv prekonali rast, potom postupne klesli a dnes sa nachádzajú na výrazne nižšej úrovni. Naoko to tak vyzerá, ale realita je iná. Práve vďaka regulačným úradom v jednotlivých krajinách – a na Slovensku zvlášť – totiž účet koncového odberateľa zostáva plus-mínus na tej istej úrovni alebo medziročne mierne rastie. Takže ani odberateľ výsledok liberalizovaného trhu nepocíti.
Hlbšej liberalizácii a rozšíreniu konkurenčného prostredia bráni silná regulácia. Regulácia malých podnikov je absolútny nezmysel, ktorý principiálne deformuje trhové prostredie. Dokonca si myslím, že je to v rozpore s našou ústavou, kde sa hovorí o sociálno-trhovej ekonomike. Poviem príklad, keď vedľa seba fungujú dve pizzérie. V jednej robia dobrú pizzu. Druhí si ani ruky neumývajú, robia zlú pizzu. Tým pádom majú nižšiu spotrebu elektriny, dostanú sa pod 30 MWh. V závere ich sponzorujeme. Tí, čo nestíhajú piecť, pretože o ich dobrú pizzu je obrovský záujem, sú vlastne potrestaní tým, že im niekto administratívne stanovil úroveň spotreby.
Ak porovnávate situáciu, keď spoločnosť Magna vstupovala na trh, a situáciu dnes, rozhodli by ste sa naň vstúpiť opäť?
Keď sme sa rozhodovali, vychádzali sme z predpokladov, že život môže byť aj na trhu s elektrinou normálny. Naša spoločnosť pôsobí na trhu od roku 2007 a za tých x rokov sme zažili kadečo, množstvo súbojov. Či to boli súboje s distribučnými spoločnosťami o kvalitu meraných dát, či to bolo vysvetľovanie, že zúčtovanie odchýlok nie je v tomto štáte správne, a v neposlednej rade aj súboje s regulačným úradom o obchodných podmienkach a všeobecne o princípoch regulácie pre tzv. zraniteľných odberateľov. Trhu a hlavne zákazníkom by pomohlo, keby tu bola silnejšia konkurencia a priestor bol transparentnejší.
Aktuálne štát vyhadzuje obrovské peniaze na zavádzanie inteligentných meracích systémov (IMS) pre domácnosti a pritom regulačný úrad vôbec nepripúšťa aplikáciu nejakých variantných taríf pre zvýhodnenie odberu v lacnejších hodinách a znevýhodnenie v drahších hodinách. Takéto tarify jednoducho súčasná regulácia nepozná a cenová regulácia nepripúšťa. Taktiež v obchodných podmienkach si žiadny dodávateľ nemôže dovoliť vybočiť z toho, čo je nastolené ako štandard.
Zaujímavé pritom je, že u distribučných spoločností existuje variabilita pri tarifách a úrad akceptuje to, že jedna distribučná spoločnosť má päť distribučných taríf, druhá ich má osem, tretia šesť. Pokiaľ platí takáto legislatíva v monopolnej činnosti, ktorou distribúcia je, tak by mala platiť pre všetkých aj v iných oblastiach. Prečo na strednom Slovensku môže mať niekto na svojej chalupe víkendovú tarifu a na západnom a na východnom Slovensku nie? Čo tam nemáme chalupy?
Keď sme pri distribučkách, už takmer dva roky trvá tzv. stop stav pre pripájanie nových obnoviteľných zdrojov s inštalovaným výkonom nad 10 kW. K OZE sa na Slovensku pristupuje ako k doplnku a dôraz sa kladie na veľké systémové zdroje, podporu jadra či uhlia. Ako to vidíte s budúcnosťou OZE u nás. Majú šancu?
Seriózne si treba priznať, že obnoviteľné zdroje pre budúcnosť ľudstva majú zmysel. Preto aj my ako spoločnosť pre našich odberateľov zabezpečujeme elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Spolupracujeme s obchodnými partnermi, kde tento pôvod vieme zabezpečiť. Súčasný stav regulačno-obchodných vzťahov stanovuje, že distribučky majú povinnosť výkupu takejto elektriny. Podľa toho istého zákona ale nemôžu elektrinu vlastniť. Tak to za nich robia ich príbuzné obchodné firmy. Ale štandardný dodávateľ na trhu sa k elektrine z obnoviteľných zdrojov nedostane.
My sme sa k nej dostali len asi v troch prípadoch. Išlo pritom tiež o taký precedens slovenského regulačného rámca, kedy niektorí výrobcovia elektriny z OZE do 15. augusta 2014 neposlali ten správny papier. Tak im bola podpora odňatá. Vtedy oslovili aj nás, že za trhové ceny ju môžeme od nich odkúpiť. Zvláštnosťou je aj to, že u nás regulujeme výkup obnoviteľných zdrojov dvojzložkovo – zvlášť regulujeme doplatok a zvlášť regulujeme samotnú cenu komodity. A vzhľadom na vývoj na trhu za posledné roky na ňu doplácame luxusne.
Treba povedať, že celý priebeh nábehu a podpory obnoviteľných zdrojov v Slovenskej republike bol tak trošku dobrodružný. Najprv to regulačný úrad prepálil a neskôr to ten istý regulačný úrad musí hasiť. Čiže tu vládne akási schizofrénia. Na jednej strane zavedieme štedré dotácie na výrobu z obnoviteľných zdrojov a potom ich zaťažíme G-komponentom, čím vlastne preháňame peniaze bez toho, že by to bolo logicky vysvetliteľné. Ďalšou schizofréniou je podpora ťažby hnedého uhlia na Slovensku na jednej strane a súčasná finančná podpora obnoviteľných zdrojov. Tak buď sa správam ekologicky alebo nie. Ale nemôžem sa tak trochu správať ekologicky a tak trochu neekologicky.
Ako zo spomínaného kolotoča von? Kde vidíte cestu, ak vôbec?
Dovolím si také prirovnanie. Niekedy v roku ‘89 sme sa dozvedeli, že vo svete existuje niečo ako separovaný zber odpadu. V 90. rokoch sme s tým začali aj u nás, obce to rozvíjali a v domácnostiach ľudia štandardne začali triediť odpad. Postupne ako to robili doma, tak to zavádzali aj do firiem a dneska možno povedať, že už sme vcelku kultivovaná spoločnosť a separujeme odpad.
Teraz prichádza IMS, ktoré je nástrojom na to, aby sme sa racionálne správali k využívaniu energie. Máme na to geniálny nástroj – rozloženie odberu v čase. A my to domácnostiam zakážeme nejakou nezmyselnou reguláciou využívať. Hoci niektoré domácnosti už majú k dispozícii meradlo, ktoré by ich mohlo motivovať variantnými zložkami ceny k tomu, aby sa spustenie umývačky riadu naprogramovalo nie o siedmej večer, ani nie o desiatej, ale o druhej v noci, lebo vtedy je elektrina lacnejšia. Nehovorím, že sa takto hneď budú správať všetci, ale proste nájdu sa prví dvaja a potom sa to snáď bude reťazovo posúvať. Pokiaľ to neurobíme v domácnostiach, tak vo firmách to nebude nikdy.
Ideálne správanie odberateľa je, keď on sám vyhladzuje svoje diagram odberu. To znamená, že by menej odoberal v odberovej špičke a viac v tých hluchých miestach. Bolo by to prospešné pre reguláciu celej sústavy a zlacnilo by to jej prevádzku.
Martin Ondko je predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Magna Energia a.s.
Rozhovor sa uskutočnil počas konferencie Energofórum 2015 – Elektrina, ktorú v dňoch 15.-16.10. zorganizovala spoločnosť sféra a.s. S Martinom Ondkom sa rozprávala šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková.
© Text: energia.sk, FOTO: sféra, a.s.
K téme
