Podpora európskej energetickej politiky u občanov klesá
Európska komisia (EK) zverejnila minulý piatok nové výsledky pravidelného prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, v rámci ktorého sleduje aj názory občanov na prioritné témy. Jednou z priorít Európskej komisie, ktorá nastúpila do úradu 1. novembra 2014, je vybudovanie energetickej únie EÚ.
Výsledky posledného tzv. štandardného eurobarometra (EB85) ukázali, že 70 % spomedzi takmer 430 tisíc opýtaných obyvateľov EÚ podporuje spoločnú energetickú politiku. Naopak 20 % respondentov bolo proti a 10 % nevedelo, ktorý z týchto dvoch postojov zastávajú.
Posledný prieskum sa uskutočnil v máji 2016, pričom súhrnné výsledky sa od predchádzajúceho prieskumu z novembra 2015 nezmenili.
Najväčšej obľube sa spoločná energetická politika teší v Luxembursku, Nemecku a Belgicku (nad 80 %), naopak najmenšiu podporu jej vyjadrili občania Veľkej Británie, susednej Českej republiky a Rakúska (pod 60 %). Prieskumu sa zúčastnilo aj 1011 Slovákov. Podporu tejto politike vyjadrilo 68 % opýtaných, proti bolo 23 % a 9 % sa nevedelo vyjadriť.
Zdroj: Standard Eurobarometer 85
Hoci jednorázovo publikované čísla vyznievajú priaznivo, historický náhľad už tak pozitívne nevyzerá. Názor Európanov na spoločnú energetickú politiku sa začal systematicky v polročných intervaloch zisťovať už pár dní po tom, čo súčasná EK nastúpila do funkcie. Odvtedy je možné sledovať mierne klesajúci trend v podpore na európskej úrovni aj u nás.
Zatiaľ čo v novembri 2014 sa v prospech energetickej únie vyjadrilo 74 % Slovákov, každý polrok ich podpora v prieskume klesala o 2 %. Na jar tohto roka bola na úrovni 68%.
Názory občanov EÚ-28 a Slovenska na spoločnú energetickú politiku medzi členskými štátmi EÚ, podľa Standard Eurobarometer 82 – 85
O nič lepšie tento projekt nerezonuje ani v ostatných krajinách Únie. V sledovanom období totiž podpora spoločnej energetickej politiky u respondentov prieskumu klesla až v 21 štátoch EÚ – najvýraznejšie v Estónsku, Poľsku a Rakúsku (- 9 %). Naopak v Írsku a Portugalsku sa jej vnímanie oproti novembru 2014 zlepšilo (+ 7 %).
O dôvodoch vývoja názorov je možné polemizovať. Zdá sa však, že klesajúci trend nie je priaznivou vizitkou slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý má túto agendu na starosti. Výhody a príležitosti spoločnej energetickej politiky pritom od mája 2015 do februára 2016 prezentoval napríklad počas svojich návštev v rámci tzv. Energy Union Tour v 27 krajinách EÚ (s výnimkou Španielska odkiaľ pochádza Šefčovičov kolega eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete).
O názor a vysvetlenie klesajúcej podpory tejto politike sme požiadali kabinet eurokomisára Šefčoviča. Z dôvodu augustovej dovolenky v európskych inštitúciách však reakciu nedokázali zaslať včas.
V rámci prieskumu sa tiež respondenti vyjadrovali k tomu, ktoré z cieľov by mali mať v európskej energetickej únii prioritu. Najčastejšími odpoveďami bol rozvoj obnoviteľnej energie (41 % opýtaných v EÚ-28), ochrana životného prostredia (39 % v EÚ-28) a garantovanie rozumných cien energie pre odberateľov (36 % v EÚ-28). Slováci za top priority v tejto oblasti označovali ochranu životného prostredia (39 % opýtaných), garantovanie rozumných cien energie pre odberateľov (33 %) a boj s globálnym otepľovaním (28 %).
Zástupcovia EK označujú tento rok ako zásadný z pohľadu prezentácie kľúčových návrhov budovania energetickej únie, v centre ktorej by mali odberatelia energií, čiže podniky a občania. Na jeseň sa chystá vydanie druhej správy o cenách energií, ich štruktúre a nákladoch, predstaviť sa má aj nový dizajn trhu pre obchodovanie s elektrinou či revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch. Pokrok v energetickej únii je tiež jednou z priorít prebiehajúceho predsedníctva Slovenska v Rade EÚ.
To, či sa podarí presvedčiť občanov Únie o praktických prínosoch spoločnej energetickej politiky a naplniť ich očakávania, môžu naznačiť ďalšie prieskumy Eurobarometer.
© energia.sk
K téme
