Podlahové vykurovanie – ako na to?

Rýchly prehľad

Náklady na vykurovanie predstavujú takmer 60 % výdavkov. V dnešnej dobe existuje na trhu množstvo spôsobov vykurovania, ktoré dokážu ušetriť náklady za energie. Nejde však len o to, aký zdroj energie si zvolíte. Rovnako dôležitý je aj rozvod tepla v dome. V tomto ohľade sa stále častejšie hovorí o podlahovom vykurovaní, ktoré podľa odborníkov ušetrí v porovnaní s klasickými radiátormi až tretinu nákladov.

Prednosťou podlahového systému vykurovania je predovšetkým schopnosť využiť nízkoteplotné zariadenia k efektívnemu vykurovaniu domu. Často sa preto zlučuje podlahové, resp. stenové vykurovanie s tepelným čerpadlom alebo kondenzačným kotlom. Obe zariadenia dokážu pracovať s nízkymi teplotami vykurovacích médií, čo je v prípade podlahového kúrenia menej ako 50 ° C.

Pri podlahovom vykurovaní sa využíva sálavý tepelný tok z ohrievanej plochy. Tým sa priamo a nie prostredníctvom interiérového vzduchu, zohrievajú okolité stavebné konštrukcie, ktoré majú väčšiu povrchovú teplotu ako samotný vzduch v miestnosti. Tepelné lúče vyžarované povrchom  ohriatych plôch sú v podstate elektromagnetické vlny s dĺžkou vlny 0,78 až 400 μm, (v rozsahu infračervenej časti spektra elektromagnetických vĺn), šíriace sa rýchlosťou 300 000 km/s.

Teplovodné rúry

Dôležitou súčasťou podlahového kúrenia sú teplovodné rúry, ktoré v podlahe, príp. v stene domu rozvádzajú teplo. Výhodou podlahového vykurovania je, že v 1 m2 vykurovacej plochy teplovodných rúr koluje a ohrieva sa len pol litra vody. To znamená, že je potrebné ohriať oveľa menší objem vody ako v klasických radiátoroch.

Teplovodné rúry sú vyrobené z niekoľkých vrstiev, aby odolali akémukoľvek tlaku alebo inému mechanickému narušeniu. Môže ísť o medené potrubie, kombinácii plastu a hliníka, ale oveľa častejšie je používaný iba pevný, pružný a odolný plast. Medené rúrky sú pre podlahové vykurovanie menej vhodné, tento materiál drahší ako plast. Životnosť teplovodných rúr presahuje 50 rokov, niektorí výrobcovia však uvádzajú životnosť až 100 rokov. Vždy to závidí od toho, aký materiál použijete.

Ak pre vykurovanie zvolíte elektrinu, existujú v prípade podlahového vykurovania tri možnosti:

• vykurovacie káble
• vykurovacie rohože
• vykurovacie fólie

Ilustračná snímka: Realizácia. Zdroj: Flickr.com/BSFinHull

Vykurovacie káble

Vykurovacie káble sa zalievajú anhydritom alebo betónom a po zatuhnutí materiálu sa pokladá podlahová krytina. Inštalácia vykurovacích káblov je pomerne náročná a zdĺhavá, vždy by ju mal vykonávať odborník. Pred položením vykurovacích káblov sa na základovú dosku položí tepelná izolácia a v prípade použitia betónu aj armovacia sieť. Na ňu sa uchytia káble, ktoré sa potom zalejú betónom. Ak sa káble zalievajú anhydritom, armovacia sieť nie je potrebná.

Káble sa v žiadnom prípade nesmú navzájom dotýkať ani prekrývať. Tu ide o akumulačný variant vykurovania. Káble využívajú silné vrstvy betónu alebo anhydritu pre lepšiu tepelnú vodivosť.

Vykurovacie rohože

Vykurovacie rohože sú praktickejšie, manipulácia je jednoduchšia a pokladajú sa na už hotovú betónovú alebo anhydritovú dosku, ktorú je nutné napenetrovať a ak je to potrebné, povrch ešte treba ošetriť hydroizolačným náterom. Rohože sú vybavené samolepiacimi pásmi, ktorými sa fixujú k podkladu. Pokladajú sa tak, aby sa vzájomne nedotýkali. Následne sa prekryjú vrstvou flexibilného lepidla a po jeho zaschnutí sa môže položiť podlahová krytina. Vykurovacie rohože vykurujú priamo, pretože sú uložené hneď pod podlahovou krytinou.

Vykurovacie fólie

Položenie a inštalácia vykurovacích fólií je o niečo náročnejšia ako inštalácia vykurovacích rohoží. Na betónovú alebo anhydritovú dosku sa položia pásy parotesnej fólie. Ich kraje by mali cez seba presahovať najmenej 20 cm a v mieste presahov by sa mali zlepiť lepiacou páskou. Ďalej sa pokladá kročajová izolácia, na ktorú sa inštalujú vykurovacie fólie. Fólia sa prekryje izoláciou a môže sa pokladať podlahová krytina.

Stavebná výška je len niekoľko milimetrov, samotná fólia nemá ani pol centimetra. Ak sa namiesto laminátu pokladá PVC alebo koberec, na izoláciu je nutné položiť vyhrievacie podložkya až potom je možné položiť krytinu. V tomto prípade sa stavebná výška zvýši o rozmery podložky, približne o cca 7 mm.

Suchý alebo mokrý systém?

Teplovodné aj elektrické podlahové vykurovanie je možné inštalovať za využitia mokrého i suchého systému. Suchý systém je vhodný do drevostavieb alebo tam, kde nesmie stavebná výška podlahy (kúrenia) presiahnuť 3 cm. Mokrý systém má však v porovnaní so suchým lepšiu tepelnú vodivosť a aj po vypnutí podlaha dlhšie hreje.

Ešte donedávna sa praktizoval výhradne mokrý systém, kedy sú rúry alebo vykurovacie káble, resp. rohože polievali zmesou či mazaninou, ktorá chránila potrubie. Mazanina má dobrú tepelnú vodivosť, preto aj po vypnutí kúrenia podlaha nejakú dobu hreje.

„Na zaliatie teplovodných rúr sa používa anhydrit. Vzhľadom na možné problémy ako zdvíhanie rohov, väčšie riziko poškodenia rúr pri betonáži a pod. možno použiť aj klasický betón, ale od tejto alternatívy sa ustupuje, „vysvetľuje Ivan Střimelský zo spoločnosti PEDOTHERM Moravia. Pozitívom mokrého systému je vyššia nosnosť podlahy – približne 70 kg na 1 m2. Liatu alebo betónovú podlahu však nie je možné použiť tam, kde sa ponáhľa sa zakúrením. Betónová podlaha tvrdne a vysychá najmenej jeden mesiac, anhydrit najmenej 3 týždne. Počas schnutia a tvrdnutia nie je možné zakúriť. Oba materiály tiež možno použiť v objektoch sa stropy z masívu, z drevených trámov alebo v drevostavbách, no treba správne staticky nadimenzovať konštrukciu.

Suchý systém sa vyznačuje rýchlosťou, jednoduchosťou a bezprostredne po inštalácii je možné položiť podlahovú krytinu a zakúriť. Teplovodné rúry sa ukladajú do vylisovaných žliabkov systémovej dosky a prekrývajú sa ďalšou doskou, na ktorú sa pokladá podlahová krytina. Stavebná výška suchého systému je približne 3 cm (pri mokrom systéme je stavebná výška až 9 cm). Nosnosť suchého systému je na rozdiel od systému s poterom takmer trojnásobne nižšia, pohybuje sa okolo 25 kg na 1m2.

Výhodou suchého systému je rýchly náhrev podlahy, pretože prestupu tepla tu nebráni silná vrstva poteru. Avšak, rovnako rýchlo, ako sa podlaha ohreje, tak rýchlo vychladne. Nie je tu žiadny materiál, ktorý by uchovával teplo aj po vypnutí kúrenia.

Ak stavba umožňuje inštaláciu oboch systémov, do často obývaných miestností je vhodné použiť mokrý systém, do spální alebo podkrovných miestností je vhodnejší suchý systém.

(c) energia, nazeleno.cz

Text publikujeme v zmysle Zmluvy o obsahovej spolupráci.

K téme