Podiel energie z obnoviteľných zdrojov bol na Slovensku v roku 2020 na úrovni 17 percent
Odklon od ruských fosílnych palív a dôraz na obnoviteľné zdroje energie (OZE) by mal podľa analytičky Evy Sadovskej zo spoločnosti Wood & Company ešte stúpnuť.
Vojnový konflikt na Ukrajine podľa jej slov zosilní tlak na energetickú sebestačnosť Európy, vrátane Slovenska. Informovala o tom Sadovská v tlačovej správe.
Podiel energie z OZE
V prípade Slovenska bol pre rok 2020 stanovený cieľ 14 percentného podielu OZE. Slovenská ekonomika tak s hodnotou na úrovni 17,3 percent tento cieľ naplnila.
Podiel energie z OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 23,1 percent, pri spotrebe tepla 19,4 percent a v doprave 9,3 percent.
Do OZE sú však zarátané aj domy vykurované drevom či štiepkou. To ale viacerí odborníci na obnoviteľné zdroje považujú za nie šťastný prístup, keďže ide o suroviny, ktoré produkujú významné množstvo emisií.
Naplnenie uhlíkovej neutrality
Cieľ pre Európsku úniu bol pre rok 2020 stanovený na úrovni 20 percent, čo sa podarilo naplniť s hodnotou 22,1 percent. Pre dosiahnutie cieľa 32 percent obnoviteľnej energie na rok 2030 bude podľa slov Sadovskej nevyhnutná transformácia energetického systému v jednotlivých krajinách EÚ.
Navyše Európska komisia v roku 2021 navrhla ambicióznejší cieľ, a to 40 percent do roku 2030, pre prípravu na naplnenie uhlíkovej neutrality do roku 2050.
„Podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovala na Slovensku hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov 7 279 gigawatt hodín. Najväčším, viac ako dvojtretinovým podielom (67,2 percenta), sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu s podielom 15,4 percenta. Solárna fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 9,1 percenta, bioplyny rovných sedem percent,“ uviedla Sadovská.
Zvyšovanie podielu OZE
V nasledujúcich rokoch preto bude musieť Slovensko a EÚ podľa Sadovskej zvyšovať podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku potenciál geotermálnej energie potvrdzujú projekty, ako aj hydrogeologické merania a prieskumy.
„Geotermálna energia sa vo svete využíva na výrobu elektriny, tepla a chladu, všetky tieto spôsoby využitia sú aplikovateľné aj u nás. Na rozdiel od slnka či vetra ide o zdroj nezávislý od vonkajších vplyvov je k dispozícii nepretržite 24 hodín denne bez výrazných výkyvov a aj preto sa považuje za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu stability elektrizačnej sústavy, ako aj bezpečnosti dodávok energie,“ dodal odborník na geotermálnu energiu Michal Mašek.
Benefity tohto druhu OZE sú podľa Sadovskej zrejmé, nakoľko ide o udržateľný zdroj energie s minimálnymi prevádzkovými nákladmi, ktorý je zároveň ohľaduplný k životnému prostrediu.
K téme
