Plynovod TANAP sa blíži k EÚ, projekt získal ďalšie financie
Foto: TANAP
Nové plynárenské potrubie spájajúce ložisko zemného plynu Shah Deniz 2 v Kaspickom mori s hranicou EÚ je už hotové na 80 %, uviedol začiatkom októbra turecký minister energetiky Berat Albayrak počas návštevy stavby v oblasti úžiny Dardanely. V lokalite prebieha kladenie podmorských potrubí v dĺžke 19 kilometrov, čím sa plynovod dostane na európsky kontinent.
Celková dĺžka Transanatólskeho plynovodu (TANAP) je 1850 kilometrov. Plynovod sa začína na hraniciach s Gruzínskom, kde nadväzuje na Juhokaukazský plynovod smerujúci z Azerbajdžanu. Končiť bude na hranici s Gréckom pri meste Edirne, kde naň má nadviazať Transjadranský plynovod (TAP) smerujúci do Talianska.
Krátko pred dokončením si developer TANAP-u, ktorým je spoločnosť spoluvlastnená azerbajdžanskou vládou a jej štátnou firmou SOCAR, zaistil pre projekt ďalšiu pôžičku v sume 500 miliónov dolárov, čo je asi 425 miliónov eur. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) sa tak pridala k Svetovej banke, ktorá plynovodu poskytla 800 miliónov dolárov a Ázijskej infraštruktúrnej banke s príspevkom 600 miliónov dolárov.
Celkové náklady projektu sa aktuálne odhadujú na 8,6 miliardy dolárov. Pôvodne sa počítalo so sumou 11,7 miliardy USD, avšak pokles cien ropy a nadväzujúcich cien ocele na svetových trhoch prispeli k redukcii rozpočtu.
O ďalšom financovaní promotér TANAP-u rokuje aj s Európskou investičnou bankou (EIB). Grantovou formou prispela aj Európska komisia z fondu CEF Energy.
„TANAP je kľúčovou súčasťou Južného plynárenského koridoru, ktorý posilní energetickú bezpečnosť Európy, prispeje k interkonektivire a otvoreniu trhov s plynom,“ uviedla v stredu EBRD vo svojom vyhlásení. „Zároveň pomôže poskytnúť lepší mix dodávok energií pre odberateľov na Balkáne a v juhovýchodnej Európe a tiež k zníženiu emisií CO2 tým, že nahradí zastarané elektrárne na uhlie.“
Južný plynárenský koridor má byť alternatívou k dominantným dodávkam plynu z Ruska, ktoré napriek deklarovaným snahám o diverzifikáciu zdrojov a trás plynu do EÚ naďalej dominuje a posilňuje svoju pozíciu na európskom trhu s plynom. Celková dĺžka koridoru prechádzajúceho cez 6 krajín je až 3500 kilometrov, náklady na konštrukciu asi 40 miliárd dolárov.
Na stavbe samotného plynovodu TANAP cez Turecko pracuje viac než 9000 ľudí, po sprevádzkovaní by mal trvalo zamestnávať asi 300 pracovníkov.
Prvá fáza plynovodu s ročnou kapactiou 6 miliárd metrov kubických plynu by sa mala sprevádzkovať už budúci rok. Tieto objemy sú určené pre turecký trh. Následne by sa mala v roku 2020 spustiť druhá etapa, čím plynovod dosiahne plnú kapacitu 16 miliónov m3 a umožní sa zásobovanie azerbajdžanským plynom v krajinách Európy.
Turecko sa stáva novým uzlom na plynárenskej mape aj v súvislosti s výstavbou projektu TurkStream popod Čierne more, za ktorým stojí ruský Gazprom.
© energia.sk
K téme
