Plynovod South Stream údajne začne fungovať do dvoch rokov
Robotníci pózujú počas slávnostného ceremoniálu výstavby plynovodu South Stream, december 2012. Foto: TASR/ AP Photo/Mikhail Metzel
South Stream má prechádzať Čiernym morom a ďalej cez územie Bulharska, Srbska, Maďarska, Slovinska do severovýchodného Talianska. Vyhne sa tak Ukrajine a Bielorusku, cez ktoré v súčasnosti prúdi väčšina ruského plynu, ktorý je určený pre západnú Európu. Rusko sa v minulosti s obidvomi krajinami sporilo o cenu plynu, čo niekoľkokrát narušilo plynulosť dodávok do Európy.
Celý projekt South Stream by mal stáť 39 miliárd amerických dolárov. Niektorí analytici ale pochybujú či bude po ekonomickej stránke životaschopný.
„Akcionári nám dali inštrukcie, aby sme pracovali na tom, že prvá vetva bude fungovať do konca roka 2015. To je časový plán, na ktorom momentálne pracuje,“ povedal Kramer v rozhovore, ktorý sa uskutočnil tento týždeň. Akcionármi projektu sú ruský plynárenský monopol Gazprom, francúzska spoločnosť EDF, nemecká plynárenská spoločnosť Wintershall a tiež talianska energetická skupina Eni.
South Stream ale podľa Kramera začne plyn získavať už skôr. Záverečná podoba financovania by pritom podľa neho mohla byť známa do konca tohto roka alebo začiatku roka nasledujúceho.
Výstavba plynovodu South Stream sa začala vlani v decembri. Na plnú kapacitu, ktorá bude predstavovať 63 mld. metrov kubických, by mal plynovod nabehnúť v roku 2018.
Robotník sa pripravuje na zváranie prvej vetvy plynovodu počas slávnostného ceremoniálu výstavby plynovodu South Stream Foto: TASR/ AP Photo/Mikhail Metzel
Brusel povolil projektu TAP export plynu do Európy
South Stream sa chápe ako rival plánovaných plynovodov Nabucco West a Trans-Adriatic Pipeline (TAP). Tie by mali prepravovať plyn z nálezísk v Azerbajdžane. Ťažba v druhej fáze veľkého azerbajdžanského náleziska Šach Deníz by sa mala začať najneskôr v roku 2019.
Brusel minulý týždeň schválil projektu TAP žiadosť o vývoz zemného plynu z Azerbajdžanu do Európy na obdobie 25 rokov. Bola to posledná právna požiadavka, ktorú projekt potreboval. Plynovod s dĺžkou 800 kilometrov má prepravovať azerbajdžanský plyn cez severné Grécko, Albánsko a pod hladinou mora do južného Talianska. O plyn z Kaspického mora ale bude projekt TAP bojovať so spomínaným projektom Nabucco West.
„Znamená to, že máme pohromade všetky zmluvy, ktoré potrebujeme pred júnovým rozhodnutím konzorcia Šach Deníz,“ uviedol riaditeľ TAP Kjetil Tungland.
Rozhodnutie o trase kaspického plynu padne v júni
Konzorcium Šach Deníz by sa malo do konca júna rozhodnúť, ktorému z dvoch konkurenčných projektov dá prednosť. V konzorciu majú po 25,5 % britská BP a nórsky Statoil, ďalšími akcionármi sú azerbajdžanská štátna energetická spoločnosť SOCAR a francúzsky Total. Skupina chce vyvážať plyn od začiatku roka 2019 z veľkého azerbajdžanského poľa Šach Deníz plynovodom Transanatolian Pipeline (TANAP) na hranice Turecka a Bulharska. Tam sa potrubie prepojí jedným z dvoch konkurenčných projektov.
TAP by mal spočiatku prepravovať 10 miliárd kubických metrov plynu ročne, neskôr sa jeho kapacita môže až zdvojnásobiť. Projekt riadi konzorcium nemeckej spoločnosti E.ON Ruhrgas, nórsky Statoil a švajčiarska skupina Axpo.
ČTK, energia.sk
K téme
