Plynovod Eastring pribudol medzi strategické projekty EÚ
Maroš Šefčovič v stredu (18.11) na tlačovej konferencie v Bruseli. Foto: EK
Rámcovú stratégiu pre projekt energetickej únie prijala Európska komisia (EK) pod vedením Jean-Claude Junckera pred 9 mesiacmi. Prvé hodnotenie pokroku v novej agende a kľúčové plány pre rok 2016 v stredu predstavil Maroš Šefčovič, podpredseda EK zodpovedný za projekt energetickej únie.
„Pokiaľ ide o rok 2016, chcel by som jasne povedať: po prvé, EÚ by mala naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Po druhé, tento prechod by mal byť sociálne spravodlivý a orientovaný na spotrebiteľa. A po tretie, geopolitické výzvy, ktorým sme čelili v tomto roku, nezmiznú. Rok 2016 bude aj rokom, v ktorom položíme základy silného systému riadenia zabezpečujúceho predvídateľnosť a transparentnosť, teda to, čo investori potrebujú,“ povedal dnes Šefčovič.
Kým 2015 bol rokom príprav, v budúcom roku by mali plány nadobudnúť konkrétnu podobu. „V roku 2016 sa budem sústrediť na: predloženie právnych predpisov pre lepšie fungovanie trhu s elektrickou energiou, ďalšie zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov, zníženie spotreby energie a zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu. Energetický systém EÚ tak bude silnejší a budú vytvorené všetky podmienky na prechod EÚ na nízkouhlíkový energetický systém,“ uviedol vo svetle blížiacich sa rokovaní v Paríži komisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete.
EK zároveň publikovala usmernenia o integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy. Pre štáty EÚ poslúžia ako základ, na ktorom môžu začať vypracovávať svoje plány na obdobie rokov 2021 až 2030.
Eastring v zozname PCI
Komisia dnes súčasne zverejnila doplnený 2. zoznam projektov spoločného záujmu (Projects of Common Interest, PCIs), v ktorom sa po aktualizácii nachádza 195 kľúčových projektov v oblasti energetickej infraštruktúry.
Projekty spoločného záujmu môžu využívať zrýchlené postupy vydávania povolení a lepšie regulačné podmienky. Navyše, môžu byť oprávnené na finančnú pomoc z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) alebo Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Na transeurópsku energetickú infraštruktúru sa na obdobie rokov 2014 až 2020 vyčlenilo 5,35 miliárd eur.
V aktualizovanom zozname je 108 projektov súvisiacich s elektrinou, 77 plynárenských projektov, 7 projektov v oblasti ropy a 3 projekty inteligentných sietí.
Mapa možného trasovania navrhovaného plynovodu Eastring. Foto: eastring.eu
Do zásobníka projektov sa dostal aj Eastring, ktorý podporuje Vláda SR. Plynovod by obojsmerne prepojil dva najlikvidnejšie európske trhy, a síce v Nemecku a Turecku. Krajiny juhovýchodnej Európy by tak získali prístup k západoeurópskej plynárenskej sieti, stredná a západná Európa možnosť dodávok z Kaspického regiónu, oblasti Čierneho a Stredozemného mora.
Navrhovaný Eastring je projektom spoločnosti Eustream. Ak by došlo k obmedzeniu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, slovenskému prepravcovi by projekt zabezpečil pokračovanie biznisu s prepravou plynu.
V súčasnej fáze zámeru sa Eastring navrhuje v štyroch možných variantoch s prechodom cez územie Ukrajiny alebo Maďarska. Potrubie má spájať Veľké Kapušany, kde je najväčšia kompresorová stanica v EÚ, s bodom na bulharsko-tureckej hranici.
Technická prepravná kapacita by v prvej fáze mohla dosiahnuť 20 mld. m3, neskôr sa môže rozšíriť až na 40 mld. m3 v oboch smeroch. V závislosti od trasovania by plynovodné prepojenie mohlo mať dĺžku od 832 do 1015 km. Investičné náklady sa odhadujú od 1,85 do 2,2 mld. eur.
Súčasťou zoznamu sú tiež prepojenia elektrizačnej prenosovej sústavy Slovenska s Maďarskom. V snahe predísť preťaženiu v dôsledku kruhových tokov elektriny, posilnia sa prepojenia medzi Gabčíkovom a Gönyű, Rimavskou Sobotou a Sajóvánkou či Veľkými Kapušanmi a Kísvárdou.
Medzi projekty spoločného záujmu EÚ patrí aj plynárenský interkonektor medzi Poľskom a Slovenskom a ropovod Bratislava Schwechat Pipeline (BSP).
Od prijatia prvého zoznamu PCI v roku 2013 sa ukončilo alebo do konca tohto roka ukončí 13 projektov. Ďalších 62 projektov by sa malo dokončiť do roku 2017.
© energia.sk
K téme
