Plynári vo veľkom lobujú za eko-nálepku. Problémom zostáva metán
„Úloha, ktorú môže zemný plyn hrať v budúcnosti svetovej energetiky je neoddeliteľne spätý s jeho schopnosťou pomôcť riešiť environmentálne problémy. Vzhľadom na veľké obavy o kvalitu ovzdušia a klimatickú zmenu, ponúka zemný plyn mnoho potenciálnych benefitov, ak nahradí viac znečisťujúce palivá,“ uviedli nedávno vo svojom komentári Tim Gould a Christophe McGlade z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).
Ide o spoluatorov novej publikácie World Energy Outlook (WEO2017), v ktorom sa tento rok agentúra zameriava práve na zemný plyn. Zverejní ho už o niekoľko dní 14. novembra.
„Flexibilitou, ktorú zemný plyn vnáša do energetického systému, môže dobre zapadnúť k rastu variabilných obnoviteľných zdrojov, ako je vietor alebo fotovoltika,“ dodali experti z IEA.
Obhajoba plynu ako najčistejšieho fosílneho paliva silnie aj na Slovensku. Výkonný riaditeľ SPNZ Ján Klepáč na nedávnej konferencii Energofórum 2017 zdôraznil, že pri environmentálnych otázkach plynári cítia „priam podpásový boj“.
„Úmyselne sa zamlčiavujú niektoré vlastnosti zemného plynu a naopak sa prehliadajú negatívne dopady biomasy, ktorá poškodzuje životné prostredie aj zdravie,“ upozornil Klepáč. Potvrdil, že „OZE nie sú pre plyn nepriateľ, s ktorým treba zápasiť, ale partner, s ktorým treba spolupracovať“.
IEA uvádza, že emisie oxidu uhličitého (CO2) na jednotku vyprodukovanej energie sú pri plyne asi o 40 % nižšie než pri uhlí a asi o 20 % nižšie oproti rope. Ešte lepšie sa plyn javí, ak sa do úvahy vezmú emisie hlavných znečisťujúcich látok pre ovzdušie, najmä jemných prachových častích (PM2,5), oxidov síry a oxidov dusíka.
Tajomný metán
Slabou a neprebádanou stránkou zemného plynu ale zostávajú emisie metánu, ktoré vznikajú naprieč celým reťazcom od jeho ťažby, cez prepravu a spracovanie až po spotrebu. Metán je potentný skleníkový plyn s vysokým potenciálom globálneho otepľovania. Podľa Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) je kvôli dlhšiemu polčasu rozpadu v ovzduší počas obdobia 20 rokov jedna tona metánu (CH4) ekvivalentná asi 84 tonám CO2.
„Neistota ohľadom úrovne metánu emitovaného do atmosféry vyvoláva otázky ohľadom rozsahu klimatických prínosov, ktoré môže plyn priniesť,“ varovali Gould a McGlade vo svojom komentári.
Koncentrácia metánu je dnes asi 2,5 násobne vyššia než bola jeho úroveň v časoch pred priemyselnou revolúciou. Asi 40 % emisií metánu pochádza z prírodných zdrojov, zvyšných 60 % má antropogénny pôvod. Z tejto druhej skupiny sa najväčšia časť pripisuje poľnohospodárstvu, hlavne živočíšnemu, a tiež energetike.
IEA vo pripravovanom WEO2017 odhaduje, že v roku 2015 pochádzalo z činností súvisiacich s ropou a zemným plynom 76 miliónov ton emisií metánu, pričom obe suroviny sa o ne podelili približne rovnakým dielom. Vznikajú pri konvenčnej aj nekonvenčnej ťažbe surovín, zhromažďovaní a spracovávaní plynu, jeho preprave a distribúcii koncovým spotrebiteľom. Časť z nich vzniká náhodne, napríklad pri únikoch z potrubí či chybných tesnení, časť sa zo zariadení vypúšťa zámerne, najmä z bezpečnostných dôvodov. Najviac emisií metánu sa tak do ovzdušia vypúšťa v oblastiach, kde sa plyn a ropa vo veľkom produkujú, najmä v Eurázii, na Blízkom východe a v severnej Amerike.
Keďže sa však metán uvoľňuje aj pri produkcii uhlia, stále podľa IEA vychádza zemný plyn aj vzhľadom na vyššiu efektívnosť lepšie, či už sa z neho vyrába elektrina alebo teplo.
Agentúra sa vo svojom výhľade zameria na spôsoby ako emisie metánu minimalizovať za čo najnižších nákladov. Tvrdí, že technicky je možné vyhnúť sa až trom štvrtinám zo súčasných 76 Mt emisií metánu, pričom až polovica z nich by pre firmy vo finále nepredstavovala žiadne náklady. Ak by sa to podarilo v súlade s ústredným scenárom WEO2017, ušetriť by sa mohlo v prepočte toľko emisií CO2, ako keby sa okamžite v Číne uzavreli všetky súčasné uhoľné elektrárne.
Otvorený i zákulisný lobing
Na väčšiu opatrnosť voči tvrdeniam o environmentálnych prínosoch plynu vyzývajú najmä mimovládne organizácie. Nezisková skupina Corporate Europe Observatory (CEO), ktorá sleduje vplyv firemného lobingu na politiky EÚ vypočítala, že plynárenské spoločnosti vynaložili minulý rok najmenej 104 miliónov eur na svoj lobing v inštitúciách EÚ. Niet sa preto podľa nich prečo diviť tomu, že aj Európska komisia si pod ich silným vplyvom osvojila slogan o plyne ako najčistejšom fosílnom palive a najlepšom partnerovi pre obnoviteľné zdroje.
Okrem toho plynoví lobisti poskytujú Komisii či poslancom Európskeho parlamentu podklady, analýzy a navrhujú dodatky k pripravovanej legislatíve. Predložené odhady vývoja dopytu po plyne pritom ukazujú ich veľké nadhodnotenia. Čísla tiež potvrdzujú, že obrovská finančná podpora z rôznych grantov a investičných nástrojov smeruje na budovanie ďalších plynovodov a inej infraštruktúry označovanej za prioritné. Vo výsledku to podľa CEO znamená hlavne zotrvávanie v dovoze a spaľovaní fosílnych palív počas nasledujúcich najmenej 40 rokov.
Organizácia vo svojej novej správe uvádza, že podľa zverejňovaných údajov o transparentnosti sa napríklad za posledných dva a pol roka stretli predstavitelia plynárenských firiem a asociácií so slovenským eurokomisárom pre energetickú úniu Marošom Šefčovičom alebo Španielom Miguel Arias Cañetem, zodpovedným za oblasť klímy, resp. s vedúcimi členmi ich kabinetov, až 460 krát. Osem z 10 najčastejších návštevníkov u týchto dvoch predstaviteľov Európskej komisie, majú podľa organizácie prepojenie na plynárenský biznis. Ide buď o producentov plynu, prepravcov, developerov a prevádzkovateľov infraštruktúry alebo veľkých spotrebiteľov.
Vo svojej správe pritom vychádzala len z oficiálnych a dobrovoľne nahlásených stretnutí na najvyššej úrovni. Ďalšie prebiehajú s nižšie postavenými úradníkmi, počas konferencií či iných odborno-spoločenských podujatí. Až 40 % firiem pôsobiacich v plynárenstve a aktívne lobujúcich v Bruseli navyše ani nie je zapísaných v Registri transparentnosti EÚ.
© energia.sk
K téme
