Plynárenstvo utrpí
Ilustračná snímka: Ruský premiér Dmitrij Medvedev (vľavo) a riaditeľ Gazpromu Alexej Miller počas stretnutia v Moskve 3. apríla 2014. Foto: TASR/AP.
Za ostatných päť rokov sa energetická bezpečnosť východných členov EÚ rapídne zvýšila, a to predovšetkým sprevádzkovaním fyzických reverzných tokov, rozvíjaním cezhraničnej infraštruktúry, ale tiež i rozvojom veľkoobchodného trhu, ktorého likvidita je dnes nepomerne vyššia.
Menilo sa ale i vnímanie zemného plynu ako paliva. Európska únia, resp. jej orgány nedokážu v oficiálnych dokumentoch a koncepciách zaujať jednoznačný a konzistentný postoj k niekdajšiemu „fuel of choice“. Raz niektorý z dokumentov EÚ nabáda podporovať plyn ako palivo prispievajúce ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, inokedy sú jeho problémom emisie (i keď s uhlím neporovnateľne nižšie). V ďalšom momente EÚ podporuje rozvoj plynárenskej cezhraničnej infraštruktúry a vníma jednotný trh s plynom ako jeden z cieľov, zatiaľ čo v inom výhľade konštatuje, že plyn je tu len dočasne a budúcnosťou je energia z obnoviteľných zdrojov.
Netreba tiež zabúdať, že ak dnes európski politickí lídri kritizujú rusko-ukrajinský dlhodobý kontrakt, resp. jeho cenovú stránku, mali by si pripomenúť, že pri jeho dojednávaní zohrávala významnú rolu práve EÚ – a to počas českého predsedníctva v prvej polovici roka 2009. V mene čo najrýchlejšieho obnovenia dodávok cez ukrajinský plynovod v januári 2009 EÚ odporučila vtedajšej premiérke Júlii Tymošenkovej kontrakt uzavrieť.
Napriek všetkému, ak sa dnes dodávky plynu cez Ukrajinu zastavia, krízový scenár nehrozí. Dokonca ani Slovensko by nemalo byť zasiahnuté – po relatívne teplej zime je v zásobníkoch pravdepodobne viac plynu, než býva bežne v tomto ročnom období, môžeme sa spoľahnúť na reverzné toky, plus Gazprom dokáže zvýšiť objem fyzickej prepravy do EÚ cez plynovod Nord Stream. Pokiaľ ide o slovenského prepravcu eustream, ten má s Gazpromom podpísaný dlhodobý kontrakt o preprave s klauzulou ship-or-pay, ktorá zaväzuje ruskú spoločnosť až do roku 2028 platiť za zmluvne dohodnutú prepravnú kapacitu (priemerne 50 mld. kubíkov ročne v období 2008-2028) bez ohľadu na to, či ju využije alebo nie.
Čo však reálne hrozí, je výrazné poškodenie imidžu plynárenstva ako takého. Okrem schizofrenického postoja EÚ voči zemnému plynu máme dnes situáciu, kedy sa politickou modlou stávajú obnoviteľné zdroje. Obrovský, dotáciami preplatený objem elektriny vstupuje na veľkoobchodný trh, kde kriví cenotvorbu. V kombinácii so symbolickými cenami emisných povoleniek, výsledkom je neekonomickosť prevádzkovania paroplynových cyklov – teda moderných, vysoko efektívnych a relatívne čistých elektrární spaľujúcich zemný plyn. A to aj v prípade, ak sa v nich spaľuje zemný plyn nakupovaný za spotové ceny. Príkladom na Slovensku je elektráreň v Malženiciach, ktorá sa nestihla ešte ani poriadne roztočiť, a už je zakonzervovaná. Stojí tak zdroj, ktorý pre elektrizačnú sústavu dokáže poskytovať okrem iných podporných služieb aj „štart z tmy“ – službu nevyhnutnú pre obnovenie sústavy v prípade beznapäťového stavu (blackoutu). Paradoxne, pravdepodobnosť využitia tejto služby v budúcnosti zvyšuje okrem iných i bezhlavá podpora OZE, ktoré plyn z európskeho trhu vytláčajú.
V európskej energetike dnes vo všeobecnosti panuje „blbá“ nálada. Najmä v plynárenstve to cítiť veľmi intenzívne – podiel plynu v energetickom mixe mnohých krajín klesá. Ak sa zemný plyn v tomto období opäť stane predmetom medzinárodno-politického boja, a to sa pravdepodobne stane, môže tým utrpieť celé plynárenstvo v EÚ ako také. A to i bez toho, že by niektorý z členov EÚ mal čeliť obmedzeniu dodávok ruského plynu tak, ako tomu bolo v januári 2009.
K téme
