Plynárenstvo na Slovensku oslavuje 160 rokov
História slovenského plynárenstva je veľmi bohatá. Hlavne po tom, čo svietiplyn bol postupne nahrádzaný zemným plynom. Pred viac ako sto rokmi boli totiž objavené na Záhorí ložiská zemného plynu a ropy. S priemyselnou ťažbou ropy sa začalo v roku 1914 a v roku 1950 i s ťažbou zemného plynu. Od začiatku ťažby uhľovodíkov sa na Slovensku vyťažilo približne 26,5 miliardy m3 zemného plynu, 3,7 milióna ton ropy a 0,4 milióna ton gazolínu.
Nerovnomerná spotreba zemného plynu počas roka si vyžadovala vybudovanie podzemných zásobníkov zemného plynu na mieste vyťažených ložísk ropy a zemného plynu na Záhorí. S výstavbou sa začalo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Podzemné zásobníky na území Slovenska majú v súčasnosti skladovaciu kapacitu 3,3 miliardy m3 a dlhodobo sú stabilným pilierom bezpečnosti dodávok.
V roku 1967 bol uvedený do prevádzky medzištátny plynovod Bratstvo. Slovensko, vtedy ešte súčasť Československa, sa tak stalo prvou európskou krajinou, do ktorej začal prúdiť ruský zemný plyn. V roku 1972 bol uvedený do prevádzky strategický tranzitný plynovod, ktorý sa stal mostom medzi východom a západom a ktorý je stále hlavnou vstupnou bránou pre ruský plyn do EÚ. Prepravná sieť spoločnosti Eustream prispieva k zaisteniu bezpečnej a spoľahlivej dodávky plynu do západnej, strednej i južnej Európy. Spoločnosť Eustream je vlastníkom a prevádzkovateľom 2 332 kilometrov dlhého tranzitného plynovodu. V roku 2015 prepravila 55,8 miliardy m3 plynu a celkovo od roku 1972 viac ako 2,3 bilióna m3 tejto komodity.
Po vybudovaní prepojovacieho plynovodu s Maďarskom a po úspešnom spustení reverzného toku na Ukrajinu je najbližším cieľom plánované poľsko-slovenské prepojenie plynárenských sietí. Po štyridsiatich rokoch tak stredná Európa bude prepojená nielen v smere východ – západ, ale aj v smere sever – juh, čo zvýši bezpečnosť dodávok zemného plynu v celom regióne.
Najväčším slovenským strategickým projektom, ktorý realizuje spoločnosť Eustream, je plán vybudovať nový plynovod Eastring, ktorý aj vďaka prepojeniu existujúcich infraštruktúr umožní obojsmerný tranzit plynu medzi západnou Európou a Balkánom a potenciálne aj s ďalšími oblasťami od Čierneho mora až po Blízky východ. Slovensko tak má vytvorené všetky predpoklady na to, aby sa ďalej posilňovala jeho úloha strategickej európskej plynárenskej križovatky.
Slovenská distribučná sieť plynu je v súčasnosti dostupná takmer v každej obci, ceny zemného plynu sú stabilné a spoľahlivosť a komfort, ktoré zemný plyn prináša, sú pre koncových spotrebiteľov naozaj atraktívne. Distribučná sieť zemného plynu na Slovensku aktuálne pozostáva z 33 301 kilometrov plynovodov a 1 743 regulačných staníc. Splynofikovaných je v súčasnosti 77 % obcí, v ktorých žije viac ako 94 % obyvateľov. Slovenská republika je tak druhou najplynofikovanejšou krajinou v Európe po Holandsku. Od získania samostatnosti v roku 1993 sa na Slovensku spotrebovalo viac ako 138 miliárd m3 zemného plynu. Slovenský trh dodávky plynu je plne liberalizovaný a pôsobí na ňom viac ako 20 dodávateľov.
Podiel zemného plynu v energetickom mixe Slovenska je v ostatných rokoch stále medzi 23 až 27 %. Zemný plyn je vďaka svojej ľahkej regulovateľnosti výkonu, čistej prevádzke a šetrnosti k životnému prostrediu jednoznačne preferované palivo. Vo vzťahu k uhliu emituje o 50 % menej emisií CO₂, o 67 % menej emisií NOx, o 99 % menej emisií SO₂, ale hlavne o 90 % menej prachových vzduchových nečistôt. Pozitívnejšie výsledky plyn dosahuje aj v porovnaní s biomasou.
Plne podporujeme závery parížskej konferencie COP21. Udržateľná budúcnosť bude založená na širokom využívaní obnoviteľných zdrojov energie. No už dnes je jasné, že ani ciele európskeho programu, tzv. 20 – 20 – 20, sa nedosiahnu bez využitia zemného plynu. Samotné obnoviteľné zdroje nedokážu pokryť požiadavku na nárast energií, ktorá sa odhaduje na 40 % v nasledujúcich dvadsiatich rokoch. Optimálnym riešením je preto spolupráca obnoviteľných zdrojov energie a zemného plynu. Zemný plyn sa tak stáva strategickým partnerom obnoviteľných zdrojov pri zabezpečení dodávok energií a redukcii emisií.
Zdroj: SPNZ
K téme
