Zásobník plynu zvyšuje i likviditu trhu
Foto: Michal Jesenič/energia.sk
Na úvod, aký význam má skladovanie zemného plynu v podzemných zásobníkoch?
Význam skladovania zemného plynu v podzemných zásobníkoch je veľmi dôležitý z pohľadu zabezpečenia bezpečnosti dodávok pre odberateľov, čo je hlavnou funkciou zásobníka. Zároveň slúži na vyrovnávanie sezónnych rozdielov v spotrebe plynu – počas leta a zimy. Klasický režim funguje tak, že v letných mesiacoch sa plyn do podzemného zásobníka vtláča a potom v zime, keď je väčšia spotreba, sa zo zásobníka ťaží. To je fyzická potreba.
Samozrejme skladovanie má aj obchodný rozmer. Stále platí, že cena plynu je nižšia v lete ako v zime. Súvisí to celkom prirodzene so základným pravidlom ponuky a dopytu. Existuje preto výhoda, že v letných mesiacoch si natláčate lacnejší plyn a v zime ho dodávate do siete. Sezónnosť zásobníka preto už dnes nie je tou jedinou funkciou, ktorú zákazníci vyžadujú. Rozdiely v cenách sú medzi letom a zimou, ale existujú aj rozdiely na mesačných a denných bázach. Zásobník slúži preto aj na podporu obchodovania s touto komoditou.
Keďže sa dnes vďaka moderným technológiám dá vtláčať alebo ťažiť kedykoľvek počas roka, s plynom môžu klienti nakladať podľa situácie na trhu. Následne majú možnosť plyn buď predávať na spotových trhoch alebo ho dodávať do siete svojim koncovým zákazníkom.
Spomínali ste funkciu sezónneho vyrovnávania rozdielov a klasický model fungovania zásobníka, teda v lete sa plyn vtláča a v zime sa naopak ťaží. Aká je situácia vo vašom zásobníku dnes? (novembri 2012, pozn.red.)
Fyzická sezónnosť je stále zachovaná, obchodne je to samozrejme niečo iné. Zákazník môže s plynom nakladať prakticky kedykoľvek. Klasická letná sezóna končí niekedy koncom októbra. Naše zásobníky boli k tomuto termínu plné na takmer 100 %.
Ako skladovanie zemného plynu definuje naša legislatíva? Disponuje Slovensko ako štát nejakými skladovacími kapacitami?
Skladovanie plynu na Slovensku je zákonom upravené, hlavne zákonom o energetike, ale samozrejme aj inými zákonmi, napríklad zákonom o regulácii sieťových odvetví. Naše podnikanie sa teda primárne riadi týmito normami.
Skladovanie plynu však u nás nie je zabezpečované cez štátne rezervy, ale prostredníctvom súkromného sektora. Na Slovensku pôsobia dvaja prevádzkovatelia podzemných zásobníkov zemného plynu – spoločnosť Nafta a spoločnosť Pozagas.
Tieto dve spoločnosti poskytujú skladovacie služby pre Slovensko spolu so zásobníkom, ktorý sa nachádza na území Českej republiky, ale je prepojený so slovenskou plynárenskou sieťou. Slovensko má tak pre svoje potreby v podstate k dispozícii tri zásobníky. Samotná spoločnosť Nafta má však podstatne väčšiu konkurenciu. Sú tu aj zásobníky iných spoločností, vidíme ich v blízkosti slovenských hraníc, na území Rakúska a Českej republiky.
Ako to funguje v zahraničí, predovšetkým v okolitých krajinách?
V Európe existujú dva prístupy. Jeden je, že máte úplne regulovaný prístup k zásobníku. Druhý je o niečo liberálnejší. Môžete povedať, že za to zodpovedá štát a ten si za týmto účelom vyčlení určité kapacity. Takto je to riešené napríklad v Maďarsku, kde majú štátny zásobník so štátnym plynom, ktorý by mal zabezpečiť bezpečnosť dodávok. Je na rozhodnutí každej krajiny, aby implementovala systém, ktorý najlepšie vyhovuje jej podmienkam. Iná je situácia v Bulharsku a iná v Holandsku či Veľkej Británii, kde je napríklad možné získať potrebné zdroje z priamo z produkcie, ale aj pomocou LNG (skvapalnený zemný plyn – pozn.red.) alebo z iných zdrojov.
V čom je podľa vás systém, ktorý máme na Slovensku, výhodnejší?
Každá krajina si musí zvoliť systém, ktorý najlepšie zohľadňuje jej konkrétnu situáciu. Vo vyspelej plynárenskej Európe funguje zvyčajne model prevádzkovania komerčných zásobníkov. Podľa môjho názoru má tento systém viaceré výhody, predovšetkým nezaťažuje štát a štátny rozpočet. V súčasnej dobe je to veľmi dôležité. Dnes rovnako vidím, že naša krajina disponuje dostatočným množstvom kapacít. To znamená, že všetky subjekty, ktoré si zo zákona musia pokryť podmienky bezpečnosti dodávok, majú dostatočne garantovaný prístup k zásobníkom. Našou úlohou je dodržiavanie transparentného a nediskriminačného prístupu k zásobníkom. Toto je podľa mňa na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách legislatívne zabezpečené.
Liberálnejší model tiež umožňuje flexibilne reagovať na potreby trhu. Ak sú zásobníky v rukách štátu a zemný plyn v nich stojí, zásobník je kapacitne plný a pripravený na krízu, v praxi sa však jedná o tzv. „mŕtve aktívum“ bez významu. Jediný svojho druhu v Európe je takýto práve zásobník v Maďarsku. Počas krízy v januári 2009 sa štátny zásobník v Maďarsku vôbec nevyužil. Paralelne tam totiž existujú aj komerčné zásobníky, takže celý dopyt po zemnom plyne v Maďarsku sa počas krízy bez problémov pokryl z komerčných zásobníkov. Štátny zásobník maďarská vláda držala až do chvíle, keby došlo k najhoršiemu. K takejto situácii však nakoniec neprišlo. V skratke, ide o drahé a veľmi nevýhodné riešenie.
Ja osobne som preto zástancom liberálnejšieho prístupu, ale pod podmienkou zabezpečenia nediskriminačného prístupu. Každý, kto potrebuje a pôsobí na danom trhu, musí mať možnosť získať skladovacie kapacity. Samozrejme, je s tým spojená aj cena, ktorú je nutné zaplatiť. Plynárenstvo je biznis, v ktorom je potrebné byť zodpovedný. Dodávatelia sú si vedomí, že náklady spojené so skladovaním plynu sú z pohľadu celkovej ceny komodity marginálne. Zásobník má teda z môjho pohľadu primeranú hodnotu aj pre odberateľov.
Spoločnosť Nafta skladuje zemný plyn vo vyťažených ložiskách. V čom sú výhody takéhoto skladovania v porovnaní s inými typmi zásobníkov?
Existujú viaceré typy zásobníkov s rôznymi kvalitatívnymi parametrami (napr. soľné kaverny, aquafery, atď.) V našich odťažených ložiskách sme schopní skladovať pomerne významné množstvá zemného plynu. Ďalšou výhodou je možnosť flexibilného otáčania ťažby a vtláčania ako aj možnosť zmeny dodacích bodov.
Hrozia pri podzemnom skladovaní plynu nejaké environmentálne riziká?
Tu je potrebné povedať, že zásobníky sú vyťažené ložiská uhľovodíkov. Pri vtláčaní plynu do zásobníka robíme teda presne to, čo už príroda robila dávno pred nami, takže možné riziká sú skôr prevádzkového charakteru. Okrem toho, hĺbka zásobníkov je rôzna. Naše zásobníky sú v hĺbke od 800 metrov do 3 kilometrov pod zemou. To je vzdialenosť, ktorá nemá dopad na znečistenie životného prostredia na povrchu ani pod zemou, keďže plyn je prírodná látka.
Nafta k možným environmentálnym rizikám pristupuje maximálne zodpovedne. Existujú tu však určité záťaže z minulosti z prevádzkovania ťažby ropy a zemného plynu. Preto sa snažíme investovať značné finančné prostriedky do sanácie starých záťaží. Príkladom môže byť sanácia odkaliska Gbely-bašty a odkalisko Gajary, ale snažíme sa likvidovať aj staré vrty.
Ako v praxi prebieha obchodovanie so skladovacími kapacitami?
Zásobníky slúžia ako podpora obchodovania so zemným plynom, ktorý sa napríklad u nás dodáva najmä cez prepravnú sústavu. Existujú dlhodobé a krátkodobé kontrakty. Pri dlhodobých zmluvách máte garantované niekoľkoročné odbery. Kvôli optimalizácii prepravy aj cenovým otázkam je výhodné, keď máte z dôvodu rovnomernosti dlhodobé kontrakty. Spotreba však rovnomerná nie je. Preto, ak je dopyt menší, plyn môžete ukladať do zásobníkov. Keď je väčší odber, môžete plyn zo zásobníkov dotovať. Takto funguje podpora dlhodobých kontraktov z obchodného pohľadu.
Od roku 2005, na západných trhoch možno aj o niečo skôr, sa rozvinul model klasickej burzy obchodovania so zemným plynom, pri ktorom reagujete na podnety burzy. Keď je na burze nízka cena, plyn si môžete nakúpiť a vtlačiť do zásobníkov. Keď sa cena plynu zvýši, plyn, ktorý ste nakúpili lacnejšie, dodávate na burzu. Spotové trhy predstavujú momentálne najmodernejší nástroj obchodovania. Obchodovanie s plynom je dnes veľmi rýchle a preto aj zásobník musí rýchlo reagovať na podmienky na trhu. Zásobníky slúžia teda nielen ako podpora obchodovania, ale aj ako podpora likvidity tzv. „hubov“. Na to, aby ste obchodovali na trhoch, musíte mať fyzický plyn. Samozrejme, niektoré obchody sa robia virtuálne, ale posledný obchod je fyzický. Zásobník je tiež zdrojom plynu v prípade, ak chýba.
Foto: Michal Jesenič/energia.sk
Rastúca konkurencia v oblasti skladovania zemného plynu vytvára tlak na rozširovanie ponuky služieb. Ako sa s dynamicky meniacim prostredím vyrovnala spoločnosť Nafta?
Nafta odštartovala prvé tendre na skladovacie kapacity už v roku 2007. Metódy obchodovania sú však odvtedy sofistikovanejšie. Trh sa postupne vyvinul a dnes sme omnoho rýchlejší v reakciách. Pokiaľ máme voľnú kapacitu, tak sme v dôsledku legislatívnych opatrení povinní ju ponúknuť na trh. Samozrejme máme dlhodobé aj krátkodobé kontrakty. Každoročne ponúkame na krátkodobej báze zhruba 10 % našej celkovej kapacity, čo predstavuje zhruba 300 miliónov kubíkov. Ponúkame ich transparentne. Každý, kto má záujem sa do nich môže zapojiť. Oznamujeme to vždy dopredu na webových stránkach. To je obchodovanie s primárnou kapacitou, ale ponúkame aj rôzne doplnkové služby. Zákazník si môže kúpiť štandardný balík služieb prostredníctvom tendrov, ale môže si k tomu dokupovať výkony podľa potreby.
Poskytujeme tiež služby zmeny dodacích bodov. Keď klient vtláča plyn do systému eustreamu a jedného dňa sa rozhodne, že má obchodnú možnosť predať plyn na slovenský trh do systému SPP-distribúcia, tak si môže vybrať ťažbu do SPP-distribúcie.
Ponúkame tiež podporu obchodovania s komoditou priamo v zásobníku. V rámci svojich kapacít si tak klienti môžu prevádzať plyn. Je dôležité povedať, že konkurencia, ktorú máme v okolitých plynárenských systémoch, je obrovská. Našim krédom je, pokiaľ nám to legislatíva umožňuje a pokiaľ je to technicky a ekonomicky realizovateľné, splniť požiadavky klientov za každú cenu.
V posledných rokoch sa veľa hovorí o význame spotových trhov v európskom i svetovom plynárenstve. Ako spot zmenil obchodovanie z pohľadu spoločnosti Nafta?
Už pred plynovou krízou 2009 sme z európskej legislatívy vedeli, že trh s plynom sa bude meniť a z dlhodobých kontraktov sa časť vyčlení na krátkodobé obchody. Vedeli sme, že EÚ má záujem trh liberalizovať. Došlo tak k demonopolizácii trhu a zlepšila sa možnosť vstupu nových subjektov na trh. Vytvorili sa nové centrá obchodu tzv. huby, kde sa dnes s komoditou obchoduje. Zároveň sa zlepšili prepojenia vrátane fyzických. Samozrejme, v tejto oblasti čaká Európu aj Slovensko ešte veľký kus práce. Napríklad v súčasnosti sa buduje prepojenie do Maďarska. Je to však iba časť infraštruktúry. Pokiaľ na ňu nenadväzuje ďalšia, vždy pôjde iba o čiastkové riešenie.
Môžete bližšie popísať ako pri obchodovaní vyzerá koexistencia obchodného a reálneho fyzického toku plynu?
Obchodnú transakciu môžete robiť nezávisle na fyzickom toku. Ako prevádzkovateľ musíme zabezpečiť, aby fyzický tok, ktorý je sumárny vo všetkých obchodoch, bol vtlačený alebo vyťažený. Predstavme si situáciu, že jeden klient z nášho zásobníka ťaží zhruba 2 mil. kubíkov za deň. Druhý klient chce v tom istom období vtláčať 1 mil. kubíkov plynu. Pre nás to znamená, že ak si to spárujeme, tak v praxi ťažíme 1 mil. kubíkov zemného plynu. Prípadne si u nás klient kúpi kapacitu a od iného subjektu v rámci zásobníka si kúpi plyn, ktorý je už v našom zásobníku uskladnený. Prevedieme si ho do svojej kapacity a prepíšeme zásoby.
Každý klient má však vlastné odberové krivky, podľa ktorých môže vtláčať aj ťažiť. Musíme teda vedieť, či to sedí s kontraktom, aké iné práva mu z neho plynú. Či si môže plyn dotlačiť v rámci svojich možností alebo už je jeho kapacita plná. V prípade, že má flexibilný kontrakt, tak mu to umožníme vždy. Ak má kontrakt sezónny, plyn môže vtláčať v priebehu leta a ťažiť zase iba v zime. Toto všetko musíme pri našich obchodoch vziať do úvahy.
Treba si však uvedomiť, že obchody sa nedejú len v našom zásobníku, ale aj v iných sieťach. Transakciu preto musíme spárovať aj s inou sieťou, napríklad v eustreame alebo v rakúskom Baumgartene, aby mal klient na svojom účte vždy presne to, čo si kúpil alebo predal.
Z pohľadu prevádzkovateľa zásobníkov zemného plynu to stále vnímame ako fyzické obchodovanie s fyzickými molekulami. V budúcnosti sa bude pravdepodobne obchodovať s finančnými derivátmi a podobne. Viem si predstaviť, dnes už je to u mnohých klientov bežné, že nami uskladnený plyn môže slúžiť pre banku ako zábezpeka pre nejaký úver. Budúcnosť produktov sa preto bude postupne odkláňať od fyzického plnenia skôr do finančných sfér. Z tohto pohľadu držíme kontakt so svetom a v niektorých prípadoch ho aj predbiehame. V tomto roku sme boli prví spomedzi európskych prevádzkovateľov zásobníkov, ktorí na trh ponúkli nový produkt, pracovne sme ho nazvali „opčný produkt“. Klient získa právo kúpiť si kapacitu v roku 2014. Za toto právo nám platí poplatok, ktorý zodpovedá jeho riziku.
Od roku 2011 je v prevádzke reverzný tok plynu na Slovensko smerom z rakúskeho Baumgartenu. Ako tu vystupuje spoločnosť Nafta? Dodávate fyzicky do Baumgartenu nejaký plyn?
Áno. Toto je tiež špecifikum spoločnosti Nafta pri podzemných zásobníkoch. Vďaka svojej polohe na hranici troch štátov sme skutočné unikátne napojení na všetky plynárenské systémy. To znamená nielen do slovenskej distribučnej siete, ale aj do siete eustreamu, ktorá nás môže prepojiť ďalej do Českej republiky a do rakúskeho Baumgartenu. Na rakúsku plynárenskú sieť sme napojení aj priamo, a to prostredníctvom spoločnosti Pozagas. Našim klientom preto dnes ponúkame ako dodací bod priamo rakúsky trh.
Z pohľadu prevádzky je to samozrejme tiež veľmi zaujímavé, lebo spoločnosť SPP-distribúcia prevádzkuje nízkotlakový systém, a eustream, naopak, vysokotlakový. Zásobník sa musí prevádzkovať tak, aby sa tieto tlaky vyrovnali. Z obchodného pohľadu to dáva klientom možnosť pôsobiť na všetkých prepojeniach a trhoch, ktoré sú s týmto spojené.
Od roku 2011 má spoločnosť Nafta v prevádzke nový obchodný dispečing. Ako sa osvedčil a aké výhody prináša pre vašich zákazníkov?
Kvalitu služieb spoločnosti NAFTA potvrdzuje aj nový koncept obchodného dispečingu, ktorého súčasťou je jedinečný softvér na podporu zákazníkov. Zákazníci môžu nakupovať služby zásobníka nepretržite po celý rok, pričom vďaka softvéru vidia všetky svoje kontrakty, dostupnosť výkonu i služieb na konkrétny deň. Dispečing poskytuje zákazníkom servis, vedie databázu skladových zásob, robí sumárne nominácie za celý zásobník a komunikuje s technickým dispečingom. Je prvým kontaktom s klientom, rieši jeho denné nominácie a odporúča, ktoré služby sú výhodné pre jeho obchody.
Foto: Michal Jesenič/energia.sk
Spomínali ste, že v posledných rokoch, predovšetkým po liberalizácii trhu, sa výrazne zvýšil počet vašich zákazníkov. Koľko ich máte dnes a aká je ich štruktúra?
Vývoj na trhu s plynom ovplyvnil transformáciu spoločnosti NAFTA z firmy pôvodne zabezpečujúcej podporné služby pre úzky okruh zákazníkov na obchodnú firmu, flexibilne poskytujúcu svoje služby skladovania zemného plynu aj pre obchodníkov aktívnych na európskom trhu. Kým v roku 2005 mala spoločnosť dvoch, dnes má trinásť klientov, na ktorých sa viaže niekoľko ďalších kontraktov. Vo svojom portfóliu má NAFTA samozrejme aj tradičné energetické spoločnosti, ale aj z nich sa postupnou liberalizáciou trhu stávajú obchodníci. Druhú časť zákazníkov tvoria obchodníci, ktorí s plynom špekulujú na plynárenských burzách. V zásobníkoch NAFTA skladujú všetci tradiční hráči pôsobiaci na Slovensku, ale spoločnosť má tiež pomerne významný počet zahraničných klientov, ktorí využívajú jej zásobník pre dodávky plynu do Baumgartenu alebo na trhy do Nemecka, Francúzska, Talianska alebo Švajčiarska.
Z pohľadu využitia kapacity zásobníkov všetkých prevádzkovateľov na území Slovenska možno povedať, že kapacity určené pre slovenský trh sú dostatočné. Zaujímavosťou je, že približne polovica kapacity zásobníka v prevádzke spoločnosti NAFTA je určená na export. Pre Slovensko, ktoré je odkázané na dovoz väčšiny energetických surovín, je tak skladovacia kapacita aj jeden z mála produktov v energetickej oblasti, ktorý môžeme vyvážať, a to je pozitívna správa.
Čo považujete za najväčšie prekážky obchodovania so skladovacou kapacitou na Slovensku, či už legislatívne alebo technické?
Pred časom sme sa zaoberali otázkou cenovej regulácie, vďaka ktorej sa nám predlžoval čas na schvaľovanie nových produktov. Sme radi, že nedávnym prijatím energetických zákonov sa podporila liberalizácia trhu s plynom.
Trh je veľmi rýchly. Zákazníci potrebujú okamžité reakcie a nie vždy tomu zodpovedá fyzická infraštruktúra. Momentálne na rakúskom trhu dochádza k výraznej zmene podmienok na obchodovanie a vytvára sa tam virtuálny obchodný bod. V súčasnosti teda riešime otázky s tým spojené, keďže na Baumgarten sme napojení priamo a Rakúsko je pre nás jeden z kľúčových trhov.
Aké sú vízie a plány spoločnosti Nafta pre ďalší rozvoj obchodovania so skladovacou kapacitou?
V roku 2011 sme otvorili nový zásobník Gajary-Báden. Výstavba zásobníka je samozrejme dlhodobá záležitosť, kde je nejaké nábehové obdobie, a potom pokračuje ďalší rozvoj. My ako spoločnosť pokračujeme v tomto projekte a kapacitu naďalej rozvíjame. Do roku 2015 budeme dávať na trh všetky plánované kapacity spojené s projektom. Sme spoločnosť, ktorá sa v tejto oblasti snaží expandovať.
S Petrom Kučerom sa rozprával Michal Jesenič. Peter Kučera je riaditeľom úseku obchodu a marketingu spoločnosti Nafta, a.s. Prepis rozhovoru autorizoval.
© energia.sk
K téme
