Liliana Rástocká: Vyvlastnená demokracia
A tak sa jednofarebná vláda rozhodla pre jednofarebné riešenie: zavrieť všetkým ústa. Vláda sa sama rozhodne, ktorý projekt je vo verejnom záujme, schváli si ho a potrebné pozemky sa vzápätí automaticky vyvlastnia. Bez zbytočného reptania aktivistov, mestských poslancov, mestskej architektky, primátora či starostu. Doba, v ktorej páni poslanci NR SR navrhli zmenu zákona je veľmi špecifická. Verejnosť aj mestskí poslanci sa začínali dozvedať pravdu o projekte ropovodného prepojenia Bratislava – Schwechat. Pravdu o jeho trasovaní naprieč Petržalkou, rizikách, financovaní, ekonomickej nevýhodnosti a zbytočnosti.
Toto načasovanie rozhodne nie je náhodné. Stalo sa tak pár týždňov po interpelácii primátora Ftáčnika na magistráte práve ohľadom projektu ropovodného prepojenia Bratislava-Schwechat (BSP). Po nej nasledovala bohatá hodinová diskusia, kde väčšina poslancov otvorene vyjadrila svoj nesúhlas s týmto projektom. Dokonca aj pán Ftáčnik sa do médií vyjadril, že nikto nemôže nadiktovať kadiaľ ropovod pôjde a situácia je v rukách práve mestských poslancov. 100% poslancov sa vyjadrilo, že o tom treba ďalej diskutovať a 27.6.2013 sa uskutoční rokovanie aj s doložením potrebných materiálov. Hrozí riziko, že mestskí poslanci ropovod cez Bratislavu nepustia.
Dňa 21.5.2013 poslanci vládneho Smeru-SD Maroš Kondrót, Michal Bagačka a František Petro predložili návrh na právnu úpravu v zákone o vyvlastňovaní. Odteraz si vláda sama určí, ktorý projekt nad 100 mil. EUR je vo verejnom záujme, a teda sa postaví na vyvlastnených pozemkoch z našich peňazí bez diskusie a námietok. Pre ropovod BSP to znamená, že ropovodná rúra sa prosto a jednoducho potiahne pod oknami Petržalčanov, povedie cez Einsteinovu či Dolnozemskú, napojí na Prístavný most k vodovodnej rúre a hybaj ho do Rakúska. Aj napriek skúsenostiam so Slovnaftom sme sa nepoučili, že ropovod do mesta nepatrí, nieto ešte cez najľudnatejšie sídlisko a v takej tesnej blízkosti pitnej vody. Budeme vo svete opäť niečím výnimoční, veď ropovod naprieč hlavným mestom nemá len tak hocikto.
A stane sa tak za každých okolností. Petície s tisíckami podpisov stratia hodnotu. Vláda sa schováva za floskuly typu „vyšší verejný záujem“ či „energetická bezpečnosť“. Neprávom. Tento projekt nie je strategický a ani nerieši našu energetickú bezpečnosť, nehovoriac o nízkej návratnosti. Povedie k sporom s ostatnými krajinami napojenými na „natrieskaný“ ropovod TAL. Pokiaľ niekto chce z TAL-u žmýkať nejakú ropu navyše, museli by páni poslanci napadnúť aj fyzikálne zákony. Jednoducho to nejde. Okrem toho, projekt BSP bezprostredne znižuje kvalitu života občanov (a následne cenu možno aj vašej nehnuteľnosti v Petržalke). Ohrozuje zdroje pitnej vody a z hľadiska environmentálnej bezpečnosti je to úplný nonsens. Zdá sa vám toto ako projekt „vyššieho verejného záujmu“? Je skutočne nevyhnutné kvôli takémuto projektu siahnuť na osobné vlastníctvo?
Som zvedavá, ako ďaleko sú schopní istí politici (a ich kamaráti) zájsť, a hlavne prečo. Veľmi túžia začať stavať predražený a nevýhodný ropovod naprieč Bratislavou a sú pri tom schopní napľuť celej spoločnosti do tváre. Aktivisti stále čakajú na odpovede ministra hospodárstva na jednoduché otázky. Už roky sa nedokážu dostať k štandardným informáciám, aké sú predpokladané kapacity ropovodu, skutočné záruky v tomto projekte, či z akých materiálov bude ropovod skonštruovaný. Ktovie, možno aj Zákon o prístupe k informáciám by potreboval nejaké úpravy, napríklad občan sa nedostane k informáciám o projektoch, ktoré sú vo „verejnom záujme“.
Ropovod BSP sa stáva čoraz kontroverznejším. Tento absolútne nedemokratický krok odhalil, že tu už vôbec nejde o ropu a paradoxne ani o samotný verejný záujem. Dôležité je začať stavať za každú cenu, vyhnúť sa nesúhlasu mestských poslancov a najlepšie aj štúdii dopadov na životné prostredie EIA (environmental impact assessement). Posledná EIA aj Európska komisia totižto neodporučila projekt stavať a odporučila sústrediť sa na iné, skutočne strategické projekty.
Na záver posledná poznámka. Je nepochopiteľné, prečo takáto vážna zmena v zákone, ktorá pojednáva o nakladaní so súkromným vlastníctvom, nejde ani len do medzirezortného pripomienkového konania. Koniec koncov, bavíme sa tu o vyvlastňovaní pozemkov. Páni poslanci, ministerstvo hospodárstva a Transpetrol, a.s. prvýkrát zneužijú túto novelu na stavbu ropovodu naprieč hlavným mestom. Čo bude ešte nasledovať? Zaberú aj váš pozemok? Jedno je však isté. Vy o tom rozhodovať nebudete.
Liliana Rástocká
Autorka je podpredsedníčkou OZ Nie ropovodu cez Žitný ostrov. Je tiež študentkou medzinárodného programu Environmental sciences na Universität Wien (MSc.).
© energia.sk
K téme
