Petičný výbor EP poukázal na chyby pri odstavovaní jadrových elektrární
Členovia Petičného výboru o príslušnej rezolúcii hlasovali v pondelok.
Europoslanci združení v tomto výbore upozornili na skutočnosť, že po viac ako desiatich rokoch financovania zo strany EÚ, ešte ani jedna z troch jadrových elektrární v uvedených členských krajinách únie nebola definitívne uzavretá. A vyjadrili obavy, či sa Bulharsko, Litva a Slovensko nepokúsia využiť tento stav vecí ako politickú páku na vyžiadanie dodatočného financovania z európskych zdrojov.
V texte prijatej rezolúcie sa uvádza, že tri uvedené krajiny by mali predstaviť konkrétne plány odstavenia jadrových prevádzok, vrátane detailného rozpočtového rozpracovania a s vysvetlením ako bude finančne zabezpečené definitívne uzavretie jadrových elektrární.
Správa, ktorú pripravil rumunský europoslanec Marian-Jean Marinescu z Európskej ľudovej strany (EĽS), zdôrazňuje, že finálnu zodpovednosť za bezpečné uzavretie atómových elektrární leží na pleciach samotných členských štátov.
„Nedodržanie týchto záväzkov vystavuje občanov únie riziku,“ upozornil Marinescu v správe pre Petičný výbor EP.
Financovanie zo zdrojov EÚ pre jadrové elektrárne v Bulharsku, Litve a na Slovensku sa má ukončiť do roku 2020.
Podľa odhadov Európskeho dvora audítorov v doterajšom financovaní zo zdrojov EÚ došlo k deficitu vo výške 2,5 miliardy eur.
„Aj ak Európska únia prispeje ďalšími 553 miliónmi eur do konca roku 2020, ešte stále budú chýbať dve miliardy eur,“ uvádza sa v správe Petičného výboru.
Podľa upozornenia europoslancov odstavovanie jadrových elektrární bude mať narastajúci význam v najbližších rokoch, keďže jedna tretina z celkového počtu 143 jadrových reaktorov v 14 členských štátoch EÚ by mala byť uzavretá do roku 2025. Poslanci EP preto vyzývajú všetky členské štáty s jadrovým energetickým programom, aby už dopredu zabezpečili financovanie na zavretie zastaraných elektrární.
V končiacom sa sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2007-2013 bolo vyčlenených 2,85 miliárd eur pre Bulharov, Litovčanov a Slovákov. Najviac zdrojov išlo na odstavenie litovskej elektrárne Ignalina (1,367 miliárd eur), 868 miliónov eur bolo určených pre elektráreň Kozloduj v Bulharsku a pre demontáž elektrárne v Jaslovských Bohuniciach EÚ v tomto období vyčlenila 613 miliónov eur.
Do konca roka 2010 Európska komisia previedla na príslušné účty 1,087 miliárd eur, čiže 63,5 percent z celkovej sumy.
Všetky tri štáty požadujú dodatočné finančné zdroje pre jadrové elektrárne aj v rámci budúcej finančnej perspektívy EÚ na obdobie 2014-2020. O výške týchto zdrojov sa bude rokovať počas nadchádzajúceho mimoriadneho rozpočtového summitu EÚ 7. a 8. februára v Bruseli.
Copyright © TASR 2013
K téme
