Peter Badík: Reakcia na názor „Utopené náklady elektromobility“
Rozumiem, že ak niekto už raz založí inštitút, potrebuje vcelku pravidelne publikovať články, blogy a komentáre a vyjadrovať sa k rôznym témam. Ak však jedného dňa začne kvantita uverejňovaného materiálu suplovať kvalitu, cesta k strate serióznosti býva väčšinou nezvratná. Je smutné, aj keď pochopiteľné, ak tak postupuje redaktor bulvárneho denníka, je však zvláštne, ak tak spraví analytik inak celkom seriózneho inštitútu.
Ak aj prehliadneme celkovo tendenčne negatívne ladenie textu, ktorý by sa v odborne sa tváriacom think-thanku vyskytovať nemal, je v blogu viacero faktických chýb, ktorých sa autor mohol dopustiť iba z nevedomosti, ľahostajnosti k spracovanej téme, alebo aj zámerne.
Skúsme si teda jednotlivé faktické chyby uvedeného blogu vymenovať:
Úradník napísal štúdiu
Nenapísal. Materiál bol dlhodobo pripravovaný viac ako 30 člennou skupinou expertov, z ktorých väčšina bola z praxe. Patrili medzi nich ľudia zo spoločností ako Ernst & Young, Slovdekra, Logica, Zväz Automobilového priemyslu a mnohých ďalších rešpektovaných spoločností. V skutočnosti bol tento proces spolupráce „úradníkov“ s odborníkmi zo súkromného sektora hodnotený ako jeden z najlepších spôsobov vzniku podobných strategických materiálov.
Úradník vybral technológiu
Nevybral. Pre niekoho sa môže zdať prekvapivé, že uvedená stratégia v súlade so svojim názvom pojednáva práve o elektrických automobiloch a nie o letoch do vesmíru, zaoceánskej doprave, či napríklad o CNG automobiloch. Nepochybne by bolo určite vhodné, ak by sa vláda takto systematicky vyjadrila k svojim zámerom aj v iných formách dopravy. Dôvod prečo v daných oblastiach nevzniká tlak zo strany priemyslu k podobne jasnej formulácii postoja je skutočne záhadný. Možno by sme mohli odpoveď hľadať aj v tom, ako perspektívne sú tieto formy vnímané podnikateľskou verejnosťou.
Dotácie úzkej skupinke bohatých vlastníkov elektrických áut
Kritizovaná stratégia navrhuje rôznych 24 opatrení, ktorými by bolo možné v našich podmienkach elektromobilitu podporiť. O priamych dotáciách na elektromobily však nie je v uvedenej stratégii ani jedna zmienka.
Štát má budovať Národnú sieť nabíjacích centier
V stratégii sa uvádza, citujem: „Verejný sektor prispeje nepriamym spôsobom, hlavne poskytnutím vhodných pozemkov, dopravným plánovaním a osvetou.“ Z ďalšieho textu je zrejmé, že budovanie siete má byť plne v rukách súkromných spoločností, ktoré do nej musia investovať nemalé prostriedky. Dokonca sa už tak medzičasom aj deje a na Slovensku mimo iného už súkromná spoločnosť vybudovala sieť staníc pozdĺž celej dĺžky D1 a R1. V súčasnosti ide najkomplexnejší systém rýchlonabijacích staníc vo východnej Európe.
Spotrebitelia rozhodli jasne v neprospech elektromobilov, keďže ich zatiaľ kúpili „iba“ 400.000
Elektrický pohon je najrýchlejšie rastúcim segmentom v automobilovom priemysle. Ročné percentuálne prírastky sú dvakrát také vysoké, ako tomu bolo v rovnakom období vývoja pri hybridných automobiloch, ktoré sú už dnes štandardizovaným segmentom.
Intenzívne snahy regulátorov v USA a EÚ, ale aj charizma Elona Muska ťahajú elektromobilitu
Trhová valuácia (hodnota akcií spoločnosti určovaná na burze) Tesla Motors, ktorá vyrába iba elektrické autá je dnes vyššia ako pri Fiate, Mitsubishi, či Suzuki, je to polovica trhovej kapitalizácie Ford Motors a 60 % GM. Inými slovami sú to pravé tisícky súkromných investorov, ktorí nakupujú a dôverujú firme, ktorej jediným produktom je elektrický automobil. Môžeme síce siahodlho debatovať o tom, či také hodnotenie zodpovedá fundamentom firmy, nič to však nemení na fakte, že tisícky investorov po celom svete sú ochotní príbehu o elektrických autách nielen veriť, ale vsadiť naň aj vlastné peniaze.
Bolo by trestuhodné, ak by sa v takomto stave Vláda Slovenskej republiky, ktorej hospodárstvo je natoľko závislé práve na automobilovom priemysle, tvárila, že sa jej elektromobilita netýka. A teda je len prirodzené, že uvedená stratégia vznikla a že existuje snaha podporovať daný segment trhu aj v našich podmienkach.
Verím, že ľudia v INESS si uvedomia, že kredibilita, ktorú si ťažkým spôsobom už niekoľko rokov budujú, sa dá stratiť veľmi rýchlo, pokiaľ namiesto poctivej snahy o pochopenie problému, študovania podkladov, preverovania zdrojov a budovania odbornosti, uprednostnia tendenčnosť, povrchnosť a neobjektivitu za cenu vyvolania senzácie. Takýto prístup je hodný skôr bulváru.
Peter Badík
Autor je riaditeľom SEVA – Slovenskej asociácie pre elektromobilitu.
Text vznikol ako reakcia na článok Martina Vlachynského z inštitútu INESS – Utopené náklady elektromobility. Prečítať si ho môžete tu.
K téme
