Pasívne, nízkoenergetické a nulové domy. Ako sa v nich orientovať?

Energiou sa v súčasnosti šetrí všade. Vznikajú altrenatívne druhy palív, využívajú sa prírodné zdroje. Väčšina z týchto postupov sa však stále uplatňuje predovšetkým v teoretickej rovine. Pre ilustráciu, kto má doma automobil na hybridný alebo vodíkový pohon?

Pasívny dom: 12x menej energie na vykurovanie

Stavby s nízkou energetickou náročnosťou na druhú stranu patria k významným bodom, ktoré sa začínajú realizovať v praxi. Stávajú sa čoraz dostupnejšími a majú šancu podieľať sa obrovskou mierou na znížení domáceho účtu za energie. Akokoľvek sú pasívne domy aj dnes opradené predsudkami o finančne nedostupnom výstrelku pre bohatých, nie je to pravda. Ponuka úsporných domov je čím ďalej tým širšia. Obyvateľstvo tak objavuje, že tieto špeciálne stavby nemusia predstavovať obrovské investície.

Pasívny a estetický dom

Hranatá silueta, zachmúrený výraz bez okien a tvary navrhnuté nepochopeným géniom šialeného architekta. Taká je zaužívaná predstava o podobe pasívneho domu. Pritom nízkoenergetické stavby sa nedefinujú vizážou, ale predovšetkým svojimi parametrami. Súčasná norma rozlišuje tri základné skupiny energeticky náročných objektov, ktoré sa líšia spotrebou tepla na vykurovanie. Vzťahuje sa na 1m2 podlahovej plochy vykurovaných miestností za 1 rok (tzv.plošná merná potreba tepla).

K najbežnejším budovám patria nízkoenergetické domy s miernou potrebou tepla, ktorá je menšia ako 50 kWh/m2. Stavby navrhované podľa bežných požiadaviek tepelnej technickej normy dnes dosahajú hodnoty 180 kWh/m2, takže už nízkoenergetický dom predstavuje výraznú úsporu.

Pasívne domy však idú s hodnotou ešte nižšie, vystačia si s teplom pod 15 kWh/m2. V tesnom závese za nimi sú tzv. nulové domy, ktoré nespotrebujú viac ako 5kWh/m2 tepla na vykurovanie. V niektorých prípadoch dokonca vygenerujú viac tepelných ziskov ako je ich obyvateľ schopný spotrebovať.

Ak dom spĺňa hore uvedené parametre, je jedno aký má tvar. Nápadistosti sa medze nekladú. Vznikajú nulové domy zapustené do okolitého terénu, kde tepelným stratám bráni zemina. Dá sa navrhnúť pasívny dom klasických tvarov s červenou sedlovou strechou a trpaslíkom v predzáhradke. Prípadne avantgardnú vilu so zatrávnenou strechou a obrovskými oknami, ktoré sú otvorené k juhu. Samozrejme, stále je nutné brať ohľad na čo najmenšiu ochladzovaciu plochu stien a obvodového plášťa budovy všeobecne. Ideálnym tvarom pre pasívny dom by bola guľa. Z geometrických tvarov má najmenší povrch pri rovnakom objeme. Hlavnou požiadavkou je však vyvážená energetická bilancia stavby a tá sa dá dosiahnuť prostredníctvom celého radu postupov, konštrukčných detailov, moderných materiálov a predovšetkým rozumnými nápadmi.

Pozor na úniky vzduchu

Nízkoenergetické stavby počítajú so silnými vrstvami izolácie (pre lepšiu predstavu napr. od 300 mm polystyrénu), ktoré sú podporené buď klasickou murovanou konštrukciou alebo len ľahkým skeletom napr. z dreva alebo ocele. K masívnemu úniku energie však nedochádza len prestupom tepla cez steny, ale rovnako nekontrolovateľným vetraním netestnosťami (oknami, pórmi v obvodovom plášti a pod.). Vzduchotesnosť a riadená cirkulácia vzduchu sú preto hlavnými predpokladmi úspechu. Celý priestor domu sa musí dokonale utesniť najčastejšie fóliovou izoláciou. Ako neprievzdušnosť overiť? Pri tzv. Blow Door teste sa vstupnými dverami dom natlakuje vzduchom a meria sa pokles tlaku v čase.

Rekuperácia

Častým argumentom proti voľbe nízkoenergetického domu je tvrdenie, že stavba nedýcha v dôsledku vzduchovej izolácie. Brať do úvahy preto treba aj potrebnú prítomnosť núteného vetrania. Ventilátory odvádzajú vydýchaný vzduch a zásobujú miestnosti novým, čerstvým a tak je možné dosiahnuť lepšie prevetranie ako kalsickými oknami. Od toho je len krôčik k rekuperáciii (spätnému získavaniu tepla), jednému z kľúčových prvkov pasívnych domov. Proces spočíva vo vedení teplého vnútorného vzduchu spoločne s chladným vonkajším cez rekuperátor, kde si plyny vymieňajú teplotu cez plochu. Vnútorný vzduch ohrieva vonkajší. Najlepšie rekuperačné jednotky dokážu ušetriť až 90 % tepla, ktoré by sme spotrebovali vykurovaním pri štandardnom ohreve studeného vzduchu. Súčasná norma však pripúšťa použitie rekuperátorov so 75 % účinnosťou.

Doba návratnosti: Do 15 rokov

Vyplatí sa investícia do nízkoenergetického domu a kedy sa investované prostriedky vrátia? Vezmime si ako modelový objekt menší rodinný dom so zriaďovacími nákladmi v stave, ktorý zodpovedá platným normám, čo je cca. do 120 tis. eur. V prípade, že by ho investor chcel premeniť na nízkoenergetický alebo dokonca pasívny, náklady sa pohybujú od 5 do 20 % naviac, podľa použitých materiálov a technológií. Za stavbu by tak bolo potrebné vynaložiť zhruba o 6 až 24 tis. eur viac. 

Náklady na ročné vykurovanie v bežnej stavbe sa pohybujú zhruba do 800 eur, u nízkoenergetického domu by nemali presiahnuť 200 eur. Jednoduchým výpočtom sa dá zistiť, že priemerné náklady sa môžu vrátiť zhruba za 15 rokov. Do úvahy sa však neberie možný nárast cien energií. Za 15 rokov môžu dosiahnuť niekoľkonásobok ceny a to je bod, v ktorom sa doba návratnosti investície začína skracovať. V každom prípade sú nízkoenergetické stavby investíciou do budúcnosti. Staviteľ by si tak mal rozmyslieť, ako dlho bude v dome bývať, aby získal čo najväčší úžitok zo svojej investície.

Využitie prírody

Z domu neuniká teplo a vykuruje sa núteným vetraním. Ako ho ďalej vylepšiť? Na rad prichádzajú detaily. Tepelné zisky zabezpečia veľké okná otvorené k juhu v zimnom období, kedy je slnko nízko. Treba však dať pozor, aby sa stavba v lete naopak neprehrievala! Potom nastupujú tieňové systémy napr. v podobe lamiel, ktoré pri vysokej polohe slnka v letnom období vrhajú tieň. Potrebnú izoláciu zabezpečia správne okná. Nejde iba o výrobcom často udávanú hodnotu činiteľa tepelného priestupu skla (obvykle 1,5 W/m2K u dvojskla, drahšiu variantu predstavujú izolačné trojsklá s 0,7 W/m2K). Vplyv má rovnako riešenie distančného rámčeka na styku zasklenia s rámom a predovšetkým osadenie okna do obvodového plášťa budovy s ohľadom k polohe tepelnej izolácie. Pred výberom dodávateľa je vždy vhodná konzultácia s odborníkom. Ďalšie tepelné zisky môžu zaistiť fotovoltaické články, ktoré vyrábajú elektrinu zo slnečného žiarenia alebo obyčajné solárne panely, kde cirkuluje úžitková voda ohrievaná slnkom.

Otázka ekologickosti

Nízkoenergetický dom nepredstavuje drastické navýšenie rozpočtu, pokiaľ sa bude staviteľ držať klasických materiálov akými sú polysytrénové izolácie a pod. V prípade, že chceme ísť absolútne ruka v ruke s ekológiou a nepoužívať klasické polystyrény a minerálne plsti, ponúka sa aj iná (drahšia) možnosť. V zahraničí sa už k bežným izoláciám zaraďujú fúkané vločky z celulózy, t.j. recyklovaného papieru. U nás existujú podobné exotické materiály, medzi ne sa zaraďuje napr. aj izolácia z morských rias alebo ovčej vlny. Samotná voľba vykurovania tiež ponúka priestor  k zamysleniu o ekologickosti. Elektrická energia síce vyzerá na prvý pohľad šetrne, ale jej výroba zaťažuje planétu niekoľkokrát viac ako tepelné čerpadlá alebo kotle na biomasu.

Nízkoenergetickí obri

Pasívne stavby sú vhodným riešením najmä pre väčšie bytové a nebytové komplexy. Priekopníkom v tejto oblasti je Rakúsko, kde vznikajú obrovské bytové komplexy s plošnou mernou potrebou tepla 7 kWh/m2. Príkladom tiež môže byť kancelárska budova ENERGYbase vo Viedni. Jej prevádzka stojí vďaka nízkoenergetickosti 18 tis. eur mesačne oproti 90 tis. eurám v prípade porovnateľných klasických stavieb. Kancelárske centrum predstavuje špecifický objekt. Mohutne v sebe kombinuje technológie fotovoltaických článkov spolu s nápaditým využitím biokoridorov, kedy flóra vysádzaná vo vnútri automaticky a zdarma reguluje vlhkosť vzduchu.

Zdroj: nazeleno.cz

Text publikujeme v zmysle Zmluvy o obsahovej spolupráci.

K téme